Erotická poviedka

Osudná jazda

Vracala som sa vtedy vlakom z práce a vychutnávala si krásne letné popoludnie. Zatiaľ čo sa horúce slnečné lúče opierali do mojej tváre, fúkal otvoreným oknom príjemný vetrík a ja v duchu premyslel popoludňajší program. Vo svojich dvadsaťjeden rokoch som bola už rok vydatá a tak som sa nevyhla ani bežným ženským povinnostiam. Navyše sme spolu s mojou staršou sestrou chodili do autoškoly a ja mala na programe svoju piatu jazdu. Mali sme vlastne jazdiť so sestrou, tá však nečakane musela odísť na služobnú cestu a tak ma požiadala, nech ju ospravedlním a odovzdám učiteľmi zalepený list.

< br />
Cestou zo stanice som v pohode stihla nakúpiť, přemáchnout doma pár handričiek a chvíľu sa na balkóne opaľovať. Potom som sa ochladila v príjemnej sprche, obliekla krátku sukňu aj slabú blúzku av pol šiestej stála na dohodnutom mieste. Chvíľu som čakala a obracala v rukách sestrin tenký list. Bolo mi divné prečo píše, keď ju rovnako ospravedlním ja. Zvedavo som sa na neho pozrela proti slnku a mala som pocit, že začína slovami "Milý VITO ...". Najradšej by som ho otvorila a pozrela sa, či sa nemýlim. O našom učiteľmi sa totiž hovorilo, že aj vo svojich pokročilých rokoch nechá len málo ktorú ženu bez povšimnutia. Sama som poznala niektoré z tých, ktoré údajne patrili na zoznam jeho nespočetných mileniek. Ku mne sa doteraz správal ako bežný , sympatický učiteľ a tak som to doteraz brala len ako prosté ľudské reči. Teraz ma však napadlo, či na tom predsa len nie je niečo pravdy a či sa medzi milenkami neocitla aj moja sestra. Priznávam, že ma tá myšlienka prekvapila a vzbudila vo mne akési zvláštne vzrušenie. Čoskoro ma však z neho vyrušilo pricestuje auto, ktoré po pár sekundách zastavilo pri chodníku. Zatiaľ, čo si učiteľ presadol na miesto spolujazdca, ospravedlnila som neprítomnosť svojej sestry, odovzdala mu jej list aj svoju preukážku a pripravila som sa k jazde.



Najskôr sme prechádzali ulicami, precvičovali križovatky, parkovanie a bežnú jazdu mestom. Celkom sa mi darilo a tak som bola rada, že som, okrem pár drobných pripomienok, bola ušetrená britké kritiky, ktorú bol učiteľ známy. Jazda tak prebiehala sa úplne bežnou konverzáciou o cestnej premávke, počasie aj o mojej práci. "Teraz choďte na Hamry", dostala som pokyn a zamierila cestami k blízkym kopcom. Blížil sa síce podvečer, bolo však stále teplo , tak príjemné po popoludňajšom horúčave. "Zájdite ku kraju a zastavte", prikázal učiteľ, "budeme nacvičovať rozjazd do kopca". Túto disciplínu som doteraz príliš nevládala a tak som znateľne znervózneli. Cesty tu síce bola rovná, bola však celkom úzka a hlavne viedla do značne stúpajúceho kopca. Skoro som mala pocit, že sedím v kabíne štartujúceho lietadla. Zastavila som teda pri krajnici, niekoľkokrát sa nadýchla a potom sa pustila do diela. Mala som pocit, že spojka už začína zaberať a auto sa dá okamžite do pohybu . "Nedala ste smerovku, skúste to znova", zaznela učiteľovho slova. Pri druhom pokuse som miesto jednotky zaradila trojku a tak mi okamžite zdochol motor. Bolo mi do plaču a bola som značne nervózna. Najradšej by som ihneď vystúpila z auta a domov utekala po svojich. To ale nešlo a ja sa pokúsila zopakovať celú akciu znova. Bola som však tak nervózny, že mi radiaca páka akoby narážala do neexistujúcich prekážok a ma sa nedarilo ani správne zaradiť rýchlostný stupeň. Učiteľ mlčal a ja sa o rozjazd pokúšala znova a znova . I keď to bola len chvíľa, pripadala mi ako večnosť v ktorej sa zmenšujem a strácam. "Upokoj sa Johanka", vyhlásil nečakane učiteľ, ktorý sa na svojej sedačke natočil ku mne. Jeho ľavá ruka sa ocitla na mojom operadle a pravú položil na rýchlostnú páku, ktorú som zvierala vo svojej roztrasené ruky. "To musíš pokojne, pevne as citom. Tak ako by si v ruke držala chlapa". Prišlo to ako nečakaný záblesk. Bola som úplne zaskočená a zmätená. Prvýkrát mi tykal a oslovil ma menom práve vo chvíli, keď som si pripadala ako najväčší, najhoršie a nepotrebný blbec. Tieto slová ako by pre mňa bola záchranným kruhom. Súčasne však pripojil niečo, čo som doteraz z úst cudzieho muža nepočula. Po pravde povedané som však túto časť v danej chvíli, v dôsledku danej situácie, takmer nepostrehla av sprvu ju nevenovala žiadnu pozornosť. Rovnako ako ruky, ktorá teraz spočívala na mojej. Pocítila som silné upokojenie a bola som mu za to vďačná.


< br /> doprial mi ešte chvíľu času na ukľudnenie a kým mi opakoval postup činností, ktoré mám pre správne rozbehnutí urobiť, začala som si uvedomovať teplo jeho dlane i obsah jeho slov. V tej chvíli upokojenie ma to nijako nevystrašili, nijako som nereagovala a neurobila nič čo by túto chvíľu skrátilo. "Tak choď Johanka", vyhlásil učiteľ po svojej inštruktáži a svojou rukou mi pomohol správne zaradiť. Až teraz ma pustil a ja sa na chvíľu obojručne chytila ??volantu. Tak a idem na to, povedala som si v duchu a zhlboka sa nadýchla. Avšak ajhľa. Nestačila som odbrzdiť, pridala málo plynu a stáli sme zas. Bolo mi biedne a pozrela som sa na neho ako malé dieťa, ktoré prosí o odpustenie. "Teraz to skúsime spolu, uvidíš, že ti to pôjde ", vyhlásil vo chvíli, keď som, celá sa trasúc, znovu štartovala.



Znovu svoju dlaňou prikryl moju ruku na radiacej páke a potom s ňou putoval aj na ručnú brzdu . Až vo chvíli, keď som smerovala k volantu sa naše ruky oddelili. "Teraz pozor na plyn" som začula vo chvíli, keď sa auto konečne odlepil z miesta a jeho ruka klesla na moje koleno. polial ma horúčava. Na jednej strane som bola rada, že opäť ideme, súčasne som však pochopila, že sa deje niečo pre mňa úplne nového a nečakaného. Bola som zaskočená, neschopná zhodiť jeho ruku, či vysloviť odmí-tava slová. Naopak som pocítila šimravé vzrušenie, keď vo chvíľach, kedy bolo treba pridať plyn, tlak jeho dlane zosilnel. Kým vo chvíľach spomalenie mňa jeho dlaň len ľahko hladkala. Bolo to krásne a vzrušujúce. "pribrzdí trochu", povedal vo chvíli, keď sa priblížila ostrejšie ľavotočivé zákruta a svoj ??pokyn doplnil tým, že pohol mojím kolenom na stranu brzdového pedálu. Pred nami bola opäť rovinka a tak prišiel povel k zrýchleniu, tentoraz signalizovaný pohybom kolena na druhú stranu. Jeho dlaň, ktorá sa ma predtým dotýkala iba častí, mňa však už prestávala dirigovať a spolu s jeho prstami, ktoré už tiež spočinuli na mojej koži, ma začala hladkať a vzrušovať. Bola som mladá a neskúsená, doteraz som spoznala iba svojho manžela a teraz mi cudzie, oveľa starší muž s povesťou zvodcu, hladil nohu a vzbudzoval vo mne zvedavosť i túžbu prežiť niečo nové a doteraz nepoznané. Nebránila som mu preto, keď si moje koleno pritiahol ešte viac a jeho ruka sa pomaly posunula hlbšie medzi moje roztvorené nohy a tiež o kúsoček vyššie. Na chvíľu svoj ??pohyb zastavil. Bolo to ako test, pri ktorom mi dáva poslednú možnosť na odmietnutie . Jeho oči striedavo sledovali ceste pred nami a tiež moju tvár, prezrádzajúce moje narastajúce vzrušenie. Mlčala som a jeho ruka sa dala opäť do pohybu. Bolo už pre mňa nemožné sa plne sústrediť na riadenie a stále častejšie som svojim zrakom hľadela dole a pohľadom sledovala , kam až sa svojou rukou dostal. Bolo to zbytočné, pretože jeho hladenie mi v miestach, kde sa práve dotkol, rozpaľoval kožu a nechávalo stopu na všetkých miestach predošlých. zacítila som tiež, ako sa pohol lem mojej sukne, pod ktorý práve zajazdil končeky svojich prstov.



"Zatiahni na tamtomu statku, urobíme si prestávku", prerušil doterajšie ticho pokynom, aby som odbočila a poľnou cestou zašla k opustenému stavieb na úpätí neďalekého kopca. Akoby cítil ako sa mi zrýchlil dych a chcel ma trochu schladiť, vzdialil svoju ruku a zase sa riadne posadil. Bola som opäť zaskočená a vlastne aj sklamaná, že prerušil to, čo ma vzrušovalo a začínalo sa mi tak veľa páčiť. Kým čosi hľadal v palubnej skrinke, došla som k odbočke z cesty a potom až na dvor dávno opustené usadlosti.



Cítila som ako sa vnútri celá chveje. Otočila som kľúčikom a vypla motor. Keď som sa pozrela na neho, bol úplne pokojný a práve vystupoval z auta. Len sa ku mne otočil as upokojujúcim úsmevom ma požiadal, nech otvorím kufor. zatiahol som teda za potrebnú páčku a siahla po zámku bezpečnostného pásu. Stačila som ho sotva přesmýknout cez ľavé rameno , keď mi môj spoločník otvoril dvere a pohybom ruky ponúkol pomoc pri vystupovaní. Tušila som čo nás čaká a moju myseľ ovládol akýsi zmätok. V tej krátkej chvíli, ako som prijala jeho pomoc, preletela mojou hlavou spomienka na sestru a jej list, na môjho manžela, na povesť učiteľa aj na mená žien, o ktorých som počula, že mu podľahli. Súčasne som cítila akýsi pocit hanby a zahanbenie. prevážili však pocit víťazstva nad sestrou, ktorú som nemala príliš rada, aj nad tými ženami, ktoré sa počas posledných minút nevedomky stali mojimi sokyne.



Pocítila som tiež zvedavosť a túžbu odhaliť, čo vedie ony ženy k tomu, že sa mu radi poddávajú. Asi to bola zmes oboch, zvedavosti i pocitu víťazstva, ktorá ma prinútila k tomu, že som uchopila ponúkanú ruku a vystúpila z auta. Zrejme poznal dobre tieto miesta aj ich intímne bezpečnosť. nezdržiaval sa preto zamykaním vozidla as jednoduchým konštatovaním "pôjdeme do záhrady", ma vzal okolo pása a vykročil k otvoru v napoly zbúrané ohradového múru, ktorý kedysi zrejme predstavoval bránku, oddeľujúce hospodársku časť statku od okolitej zeleni. Cítila som, ako ma jeho ruka opäť hladí. Teraz však nielen po boku, ale v jednej chvíli aj po mojej zadok. Znovu som bola vzrušená a rozpálená a ako istú samozrejmosť som prijala zistenie, že si počas chôdze na mojom boku hrá so zipsom. Aj keď má sukne zďaleka nebola volá, cítila som, ako pomaly posúva jeho jazdca do dolnej, rozopnuté polohy. Prešli sme práve onou bránkou, keď som pocítila teplo jeho ruky na svojej koži a spoznala, že zips je na konci svojej dráhy. Do mojej sukne sa totiž vzniknutým otvorom dostala skoro celá dlaň a iba jeho palec zostal na vonkajšej strane látky. Jeho prsty sa takmer nepohli, iba reagovali na moje kroky az nich vyplývajúce pohyb mojich bokov. Cítila som ako vodorovným smerom, možno len na dĺžku nechtov, prenikli do mojich nohavičiek. Až teraz urobil niekoľko krúživých pohybov končekmi svojich prstov a ja opäť bola na pokraji blaha. Nebola som už schopná vnímať, že svoje prsty mierne vysunul a ich pohybom proti svojmu palcami nečakane rozopol gombík a úplne uvoľnil moju sukňu. Tá sa uvoľňovala s mojimi krokmi a po pár metroch, po tom čo rúk pomohol jej vŕšku prekonať najširšie miesto mojich bokov, sa zviezla až k mojim lýtkam. " Pokojne ju tu nechaj, zostaneme tu ", povedal, a rozložil deku na nízku hranicu, ktorá kedysi zrejme orámujte-vala statkářovo panstva. Nechala som ju úplne spadnúť a dvoma miernymi prešľapy ju prekročila a nechala ležať za sebou. Teraz som pred ním stála len v letnej blúzke, pod ktorou presvitala belavá podprsenka av nohavičkách, pod ktorými sa ešte pred chvíľou pohybovali jeho prsty. Pristúpil ku mne a súčasne s tým, čo ma zovrel vo svojom náručí, sa prisať k mojim perám a začal ma bozkávať. Bola som pre a opätovala jeho bozky rovnakou mierou. Po krátkej chvíli si začal sadať a rúk, ktorú ma stále objímal, primäl k rovnakému pohybu aj mňa. Pri stálom objímanie sme sa usadili na hranicu a pokračovali v predchádzajúcich bozkoch. Bola som šťastná as vďakou som uvítala okamih , v ktorom obmedzil svoje objatie na jednu ruku a druhou rukou mi začal pomaly rozopínať gombíky teraz už nadbytočné blúzky. Keby tak neurobil on, určite by som si ju v najbližšej chvíli vyzliekla ja sama. Byť vyzliekanie a zvádzanie však bolo oveľa vzrušujúcejšia a bola som mu za to v tej chvíli navýsosť vďačná. Povolil posledný gombík a blúzka, ako obyčajný kus handry, visela na mojich ramenách. Pohybom ruky po mojom tele, pri ktorom jeho dlaň pohladila moje brucho, chvíľu spočinula na mojom prsníku a potom sa ocitla na mojom ramene , začal blúzku sumarizovať z posledných miest, na ktorých sa na mojom tele mohla zachytiť. obnažila moje rameno a ja odovzdane z rukáva vytiahla ľavú ruku. Rovnaká situácia sa udiala aj na pravej strane a tak som skoro vedľa neho sedela a objímala ho iba v nohavičkách a podprsenke. Ruka, ktorú ešte pred chvíľou vyzliekal moju blúzku teraz spočinula na mojich prsiach a po krátkom hladenie cez látku podprsenky teraz zašla pod ňou a uchopila môj vzrušený prsník aj bradavku, ktorá akoby chcela prasknúť túžbou. trela ju svojim palcom a ja, s pocitom dosiaľ nepoznané miery vzrušenia, ako by som prestávala vnímať okolitý svet. Jeho ruka sa však už presunula na má chrbát av krátkej chvíli podprsenku úplne uvoľnila. Tá teraz iba visela na mojich ramenách a úplne odkrývali moje prsia. Sklonil sa k nim a ďalej je rozpaľoval svojím jazykom a perami. Chytil do nich moju bradavku a sála ju ako hladné dieťa, súčasne podprsenku chytil, rúk ju zo mňa stiahol a odhodil k obďaleč ležiacej sukni. Dál striedavo sála moje bradavky a postupne ma viedol k záklone, pri ktorom som sa musela vzadu, za svojimi chrbtom, oprieť oboma rukami. Mala som pocit, že sa krajiny za mojim chrbtom mierne znižuje a mám čo robiť, aby som váhou vlastného tela i jeho, tak príjemného, ??tlaku úst na má prsia, nebola úplne povalení na znak. Jeho tlak, vo chvíli, keď sa venoval mojim nohavičkám a sťahoval je cez moje boky, má lýtka aj končeky mojich nôh, na chvíľu poľavil. Bola som teraz úplne nahá, prístupná všetkému čo sa malo stať v najbližších chvíľach.
< br />

Bola som situácií tak fascinovaná, že som ani nevnímala ako sa on sám vyzlieka a na svoj ??penis navlieka kondóm. Len som odovzdane na neho čakala a bolo mi v tej chvíli vzrušenia takmer ľahostajné, čo so mnou urobí a čo sa bude diať. Moje vzrušenie, zvedavosť a má túžba úplne ovládli moje zmysly a prehlušil zúfalé výkriky môjho svedomia, ktoré sa v mojej mysli ozývali ešte pred chvíľou. Teraz som bola bezmedzne vzrušená a chcela som akokoľvek ukojiť svoju túžbu, trebárs aj za cenu svojej prvej nevery. V každej zo svojich dlaní teraz už držal polku môjho, mierne zdvihnutého zadku, zatiaľ čo sa jeho tvár ponoril medzi moje, túžbou sa vzdúvajúce prsia. Vnímala som len jeho bozky a jeho jazyk, ktorý ma takmer privádzal na okraj šialenstva. Bola som už úplne nedočkavá a tešila sa na chvíľu, kedy sa ma zmocní a vnikne do hĺbky môjho tela. Chcela som mu to dať najavo a preto som sa nadvihla vo svojich bokoch. Práve v tej chvíli ma zatiahli jeho dlane, doteraz podopierajúce a hnětoucí mojej polovičky a posunuli ma o dvadsať, či tridsať centimetrov nižšie. Moje ruky ma už neudržali v stabilnom záklone. Položila som sa odovzdane na chrbát a okamžite spoznala, že som bola vmanipulována do ideálnej polohy. Moje panvicu teraz spočívala na najvyššej hrane medze, má chrbát tak padala na jednu zvažujúca sa stranu a moja roztvorené nohy klesali na stranu druhú. Najvyššie bol môj roztúžené, nahor smerujúci klin, čakajúce na nevyhnutné ukojenie. Pripadá mi to teraz smiešne, v onej chvíli, keď moje nohy smerovali od vrcholku medze dolu, som si podvedome spomenula, ako na mňa v detstve pokrikovali "Johana, Johana s dlouhejma nohami", spomenula som si aj na to, ako si kamarátky na internáte zo mňa robievali srandu a vo chvíľach žartu pospevoval "Johana, Johana s malejma kozama ". Bolo mi teraz úplne ľahostajné, že nemám na svoju výšku zodpovedajúcu kilá, bolo mi tiež ľahostajné, že by moja podprsenka bola pre hociktorého muža malá. Bola som naopak šťastná, že mnou nepohrdla a ošoustá mňa muž s povesťou sexuálneho znalca. Bola som šťastná a bola som doslova nedočkavá. Preto som s pocitom úplného odovzdania privítala okamih, v ktorom si kľakol medzi moje nohy, ešte viac je roztiahol a svojím prirodzením sa oprel o môj pošvový vchod. nespravodlivé by som ohovárala svojho manžela, keby som povedala, že je jeho penis malý. V porovnaní s ním však chvost učiteľa, ktorý sa do mňa začal tlačiť, bol už teraz citeľne väčší. Moje doterajšie, púhymi náznaky vyprovokované vzrušenie sa zdalo malicherné proti tomu, čo vo mne vyvolal jeho žaluď, ktorý sa len pomaly dostával na okraj mojej pošvy. Takmer som šalela vzrušením, ktoré narastalo s každým jeho záchvevom a pritlačením. Iste si toho bol vedomý a tak namiesto toho, aby moje vnútro v tejto chvíli atakoval svojimi rozmermi, len nepatrne pichal do môjho tela a miernym, krúživým tlakom sa pokúšal o postupné vnorenia. Už táto situácia bola pre mňa tak vzrušujúce, že som akoby v hypnóze vôbec necítila bolesť, ktorú by mi veľkosť jeho prirodzenia snáď mohla spôsobiť. Iba som s rastúcim vzrušením vnímala, ako sa do mňa s každučkú chvíľu rúca viac a viac. Mala som pocit, že ma roztrhne, súčasne som však cítila túžbu, aby ma roztiahol ešte viac. Dosiahol však maximálnej hĺbky a naše ochlpené kliny sa na krátku chvíľu dotkli v tom najtesnejšom dotyku. Jeho tlak čoskoro povolil a následne prešiel vo striedavý pohyb, pri ktorom som chvíľami mala dojem, že jeho prirodzenie úplne zapĺňa moje vnútro, zatiaľ čo vo chvíľach, keď ho zo mňa takmer vytiahol, som sa cítila nekonečne prázdna. V porovnaní s manželom, ktorý bol presvedčený, že ženy viac vzrušuje rýchlosť pohybov a frekvenciu ich píchanců a preto bol pri súloži čulý, hýbal sa môj milenec len veľmi pomaly a tým mi umožnil do krajnosti vychutnať jeho veľkosť. Bolo to krásne a vzrušujúce a predsa sa do mojej mysle opäť ozýval, akoby ústami našeptávača, hlas môjho svedomia. Niekoľkokrát ma vo chvíľach blížiaceho sa orgazmu akoby strhol staré a predĺžil tak opäť dĺžku našej súlože. Neviem, či tým bol partner zaskočený a alebo už skôr zažil aj ochladnutie vydatých žien, ktorým v tej chvíli svojím údom masíroval vnútro pohlavia. Nedával však na sebe nič poznať a len sa pravidelným pohybom prechádzal v mojej pošve, teraz už úplne prispôsobené jeho rozmerom. Len krátko, pred svojím orgazmom, zrýchlil svoj ??pohyb a potom svojim semenom naplnil špičku kondómu. Ešte som nebola a tak ma otočil na brucho a znova sa do mňa zaboril.



Opäť som svojím telom kopírovala akoby pre súlož ideálne medzu. Pocit rozkoše už ale úplne pominul a uvoľnil miesto môjmu hanby i výčitkám môjho svedomia. Všetko pekné bolo preč a ja si pripadala ako matrac, po ktorej sa váľa cudzí chlap. Cítila som sa biedne a zrazu mi z toho bolo do plaču. Ešte som držala a nechávala mu k dispozícii svoje telo, v mojich očiach sa ale objavili prvé slzy a mojimi ramenami zaškubly prvý záchvevy vzlyká. Bola som k nemu otočená chrbtom a tak to zrejme nepostrehol, alebo to považoval za nárast môjho vzrušenia a predzvesť prichádzajúceho orgazmu. Svoj omyl pochopil až vo chvíli, keď som to už nemohla vydržať, vzoprela sa na svojich rúk a otočila k nemu svoju zaslzenou tvár. Ihneď ma uvoľnil a snažil sa byť ku mne nežný a milý. V tej chvíli som však o to nestála a tak som sa bez slova obliekla, osušila oči aj tvár a vydala sa späť k autu. Po lícach mi opäť stekali pramienky sĺz av ušiach znela nikým nevypovedané slová "Johana, tie sprosté Johan". nasadol som na miesto spolujazdca a čakala, ako sa obliekol, uložil deku do kufra a zasadol vedľa mňa. Vracali sme sa bez slova. Tiež vo chvíli, keď zastavil pred naším domom a ja vystupovala z auta, sme si nevymenili ani pozdrav. Auto sa nehýbalo z miesta a ja sa po niekoľkých krokoch len obzrela. Sedel tam, vo svojich rukách zvieral volant a díval sa za mnou. Naše pohľady, obsahujúce obojstranné napätie, sa na chvíľu stretli. "Čo si teraz o mne myslí", blyslo mi hlavou. Jeho zamyslený pohľad mi to neprezradil a ja sa otočila a odišla domov. Sotva som zamkla dvere bytu, znovu som začala bulety ako malé dievča. Bola som rada, že je manžel na popoludňajšie a až sa vráti, budem už ako obvykle v posteli a zajtra už na mňa dúfam nič nespozná. Väčšinou chodievam spať okolo deviatej a on ma len málo kedy, po návrate z práce, budí, aby sme sa touto dobou milovali. Vlastne má zajtra ešte jednu popoludňajšie a tak sa, ak sa ráno nezobudí, znovu neuvidíme. Mám teda aj zajtrajšok na to, aby som sa dala dokopy a nedala na sebe nič poznať. S touto myšlienkou, ktorá mi poskytla aspoň trochu úľavy, som vliezla do vane vo snahe zmyť zo svojho tela stopy nevery. Kúpala som sa neobvykle dlho a potom sa rovno obliekla k spánku. Ešte stále mi bolo biedne a tak som proti svojmu zvyku vypila dve veľké dávky nevychlazené vodky. Možno to bolo práve tým alkoholom, že pocit zahanbenie v mojej mysle počínal slabnúť a ja si vo svojich myšlienkach opäť vybavila aj chvíle, kedy som dnes bola tak vzrušená, že by som za poriadnu súlož obetovala čokoľvek.



Ukážka poviedky z novo pripravovanej knihy, prosíme o zaslanie vašich názorov a ohlasov na autorov email A.Frei @ seznam.cz .

autor: Alois Frei