Erotické poviedky

Snehulienka a trpaslíci 2

Prešlo sedem týždňov, odkedy bola Snehulienka u trpaslíkov. Potom jedného dňa dva krásne veľké koče zastavili pred domčekom. Princ a jeho sluhovia prišli do domčeka.
"Hľadáme Snehulienku," povedal princ.
Snehulienka odložila metlu, poklonila sa a povedala
"To som ja."
"Vaša princovská výsosť prišla povedať, že si prišla pre Snehulienku?" opýtal sa Snežko. "Snehulka, čo ty na to?"
"Chcem, aby ste sa všetci tešili dobre," povedala Snehulka.
Princ sa podíval na trpaslíkov a povedal
"Dám vám za ňu päť kíl vysoko kvalitného snehu."
"Sedem!" rezolútne vyhlasil Snežko. "Ani o gram menej."
Ostatní trpaslíci horlivo prikyvovali.
Snehulka vrhla na princa milý úsmev a princ vyhlásil
"Tak teda dobre. Do siedmich dní dostanete sedem kíl, pekne zabalených."
Trpaslíci súhlasili a princ prikázal sluhom, aby Snehulienku odniesli do koča. Snehulienka princa nežne pohladkala,
sluhovia ju dali do koča a pribuchli dvierka.
Po niekoľkých dňoch priviezol kuriér očakávanú zásielku. Trpaslíci dali balík na stôl a roztrhli obal. Na stôl sa vysypalo plno malých plastových sáčkov.
"Koľko dávok to asi bude?" uvažoval Šnupko.
"Nešpekuluj a prines kvapkadlo," povedal Snežko.
Šnupko poslúchol a Snežko vysypal do malej misky biely prášok. Kvapol pár kvapiek na prášok a prášok zmodral. 
Trpaslíci skákali od radosti.
"Po únavnej práci, mali by sme si dať niečo na povzbudenie," navrhol Motko.
Každý trpaslík si zobral jeden sáčok a posadali si okolo stola. Na malých táckach prášok nasekali na drobný prášok a pomaly ho začali vdychovať. 
"Tomu hovorím umelecký zážitok," povedal Šnupko.
"Čuš a nevyrušuj nás, nech sa môžeme sústrediť," pošepkal Hapko.
Po chvíľke si trpaslíci dopriali malú prestávku.
"Keby sme tak mohli do toho nejak zapojiť aj Snehulienku," uvažoval Kýblik.
"Predstav si, že je tu s nami," povedal Hapko. "Vieš ty čo? Po okne lezie lienka. Nasyp na ňu sneh a olíž ju. Môžeš pritom myslieť na Snehulienku."
"To môže stačiť tebe. Ja tak skromný nie som," povedal Kýblik.
Trpaslíci sa vrátili k táckam.
Účinok sa dostavil a trpaslíkov zaplavili divoké zážitky. Navzájom si oznamovali svoje pocity.
"Cítim sa vo vynikajúcej kondícii."
"Ja tiež."
"Dnes by som pojebal aj gorilu."
"Som šťastne vzrušený."
"Poďme niečo prevracať."
"Poďme!"
"Poďme prevrátiť ježibabu hore nohami!" 
"A načo ti taká bude?"
"Neviem, ale niečo robiť musím."
"Dnes by som prekotil aj slona."
Trpaslíci tancovali, motali sa a robili kotrmelce. Potom sa zvalili na zem a podráždene čumeli pred seba.
Po dovolenke išli trpaslíci znovu do bane.
Vrátili sa a Snežko išiel do Snehulkinej izby. Prišiel naspäť k ostatným trpaslíkom a povedal
"Snehulka tam leží schúlená. Zdá sa, že ju treba prebrať."
Trpaslíci rozopli blúzku a obnažili belostnú hruď s ružovými prsnými bradavkami. Masírovali Snehulku a polievali vodou a vínom. Keď jej natieklo trochu do úst a do nosa, Snehulka kýchla a otvorila oči.
"Čo sa stalo?" spýtal sa Kýblik
"Padali vločky na biedne kvočky," povedala Snehulienka. "Tak bolo všade okolo ako sneh biele myši, tak predtým ešte nebolo a ja som z toho šiši."
"Čo to hovoríš?" spýtal sa Plaško.
"Chcem behať nahá po lese a priateliť sa so zvieratkami. Na lúke padnem unavená a potom ku mne pribehnú, aby sa so mnou potešili. Nech skáču po mne ako divé a nech ma pichá jež, pár hadov nech sa pridá tiež."
"Čo to..." ohlásil sa Kýblik.
"Však ju nechaj," povedal Motko. "Nevidíš, že je úplne mimo?"
Trpaslíci odišli a nechali Snehulienku, aby sa prebrala z opojenia.
Večer Snežko išiel za Snehulkou.Tá vstala a povedala
"Práve som chcela ísť za vami."
Prišli spolu k ostatným trpaslíkom.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa Hapko.
"Už dobre. Taká zhulená som ešte nebola."
"Kde máš princa?" spýtal sa Šnupko.
"Tam. Ušla som od neho."
"Priniesla si sneh?"
"Plný kýblik. Tam je pod stolom."
"Aj náš Kýblik bol pod stolom," žaloval Motko. 
"Nie tak často ako ty," zareagoval Kýblik
Trpaslíci stáli pred Snehulienkou a dívali sa na ňu
"Aké si mala zážitky s princom?" opýtal sa Hapko.
Snehulienka si zdvihla sukňu. Trpaslíci vyvalili oči a čumeli, prekvapení nečakaným pohľadom.
"Kam zmizli tvoje chlpy?" opýtal sa Plaško.
"Princ sa o to postaral. Chcel, aby som bola bez nich."
"Ako bolo s princom?" opýtal sa Dudko.
"Väčšinou nuda. Lízal ako divý, ale inak nič moc. A keď už je reč o lízaní, spomenula som si na jednu knihu, kde bola jedna taká veselá učiteľka a tá mala kocúra. A potom otrčila žiakom svoju misku a pochválila sa, že jej kocúr všetko vylízal."
"To bola skromná učiteľka," konštatoval Šnupko.
"Možno jej učiteľský plat nestačil na poriadneho Dunča," uvažoval Snežko.
Trpaslíci a Snehulienka sa dozvedeli, že striga z perníkovej chalúpky sa dozvedela, že majú sneh a teraz ich chce zlikvidovať a sneh ukradnúť.
"Čo teraz?" povedal Dudko. "Keď si budeme sťažovať na tú ježibabu, tak nám bude sneh skonfiškovaný. A keď nič nespravíme, tak príde tá striga, začaruje nás a sneh nám vezme."
"Závidí nám mladosť a krásu a hlavne sneh," povedal Motko.
"Musí jej stačiť perník," povedal Snežko. 
"Asi bude najlepšie utiecť," navrhol Plaško.
"Dobre, ale kam? Skúsme niečo vymyslieť, niečo zistiť a večer si povieme čo ako ďalej," navrhol Snežko.
Večer sa Snehulienka a trpaslíci stretli na porade a Hapko povedal 
"Hovoril som s jedným kovbojom z Texasu a ten mi povedal, že na juhu nájdeme všetko, aj sneh."
"Ako sa tam dostaneme?" opýtal sa Motko.
"Prines mapu," povedal Snežko.
"Juh je tu," ukázala Snehulienka.
"Ako sa to tam volá?" opýtal sa Kýblik.
"Sahara," povedal Snežko.
"Zvláštny názov. Tak si zbaľme veci a poďme rýchlo," povedal Plaško.
"A bude na Sahare sneh?" opýtal sa Kýblik.
"Nešpekuluj a chystaj sa na odchod. Musíme emigrovať," napomenul ho Snežko.
"Kedy poletíme?" opýtal sa Plaško.
"Až bude vhodný vietor," povedal Snežko.
Snehulienka a trpaslíci sa otočili smerom ku Sahare a usilovne pískali, aby privolali vietor, ktorý potrebovali. Vhodný vietor nenechal na seba dlho čakať. Rýchlo rozprestreli lietajúci koberec, naskočili a leteli na juh.
Po niekoľkých hodinách letu pristáli v malej oáze uprostred púšte. Sotva zoskočili z koberca, nastala veľká hádka, lebo vyšlo najavo, že zabudli doma sneh. Nadávali si a navzájom sa obviňovali. 
Potom išli do obchodu a kúpili si zmrzlinu.
"Snehulka je lepšia," povedal Motko a ostatní prikývli.
"Je tu ale horúco," povedal Dudko.
Trpaslíci si dali zmrzlinu na hlavy a ochladili sa.
"Ja tu pri vás asi porodím," povedala Snehulienka.
"Som smädný ako ťava," povedal Snežko.
"Ja tiež," povedali odrazu ostatní trpaslíci.
"Zdá sa, že sa tu chystá pôrod," povedala Snehulienka.
"Aký pôrod?" opýtal sa Kýblik. 
"Ty nevieš, čo to je?" opýtal sa Šnupko.
"Asi mi odtečie plodová voda," oznámila Snehulienka.
"Rýchlo lavór!" vykríkli Snežko a Šnupko.
"Kýblik nestačí?" opýtal sa Plaško.
"Nestačí!" okríkol ho Snežko.
Trpaslíci chytili Snehulku a nasmerovali ju tak, aby sa stretla s lavórom. Zakrátko bol plný. Trpaslíci položili Snehulku na zem, zhromaždili sa okolo lavóra a chlemtali, čo im huby stačili.
Prázdny lavór odniesli do domu, v ktorom bývali. Motko vytiahol ďalekohľad, díval sa cez okno a potom vyhlásil
"Nie som si tak celkom istý, ale zdá sa mi, že Snehulienka práve porodila sedmorčatá."
"Čo?! Morčatá?!" vykríkol Kýblik.
Plaško vyšiel s ďalekohľadom von. Zamieril ďalekohľad smerom hore a vrátil sa do domu. 
"Čo si zistil?" opýtal sa Šnupko. "A čo je so Snehulkou?"
"Tá je teraz úplne v inej dimenzii. Ale počuvajte teraz dobre všetci. Tam hore sú aliens a zdá sa, že sa chystajú pristáť."
UFO úspešne pristálo, mimozemšťania prišli a náčelník povedal
"Nech sa páči, poďte s nami, unesieme vás."
Všetci sa aj so Snehulkou stretli pri lietajúcom tanieri. Trpaslíci začali nastupovať spolu s mimozemšťanmi. Snehulka stála pri UFO. 
"Tá štetka sa už sem nezmestí," povedal náčelník.
"Prečo sa nezmestí?" opýtal Kýblik.
"Ty si typický trpaslík," povedal náčelník. "Nikdy nič nepochopíš."
"Môžeme ju dať hore na tanier?" opýtal sa Snežko.
"Tak dobre, ale rýchlo," súhlasil náčelník.
Trpaslíci dali Snehulku hore na tanier a cez otvorené dvierka vbehli ku mimozemšťanom.
Náčelník zakýval ušami, vrtule sa roztočili a tanier vzlietol.
Trpaslíci sa zhromaždili pri okraji taniera a dívali sa z okien. Dolu pod nimi sa miešali živly. Pršalo, snežilo, vietor fúkal, stromy sa kývali, para sa z vody vyparovala a mraky sa prevaľovali ako hady pri sexe.
"Fucking climate change!" vykríkol mimozemšťan, naklonil sa z okna a napľul na planétu.
Po nejakom čase začali byť trpaslíci hladní. 
"Kedy sa bude podávať niečo na papanie?" opýtal sa Snežko.
"Kto niečo chce, tak si musi zohnať," povedal náčelník.
"A vy čím sa živíte?" opýtal sa Plaško.
"Snehom a trpaslíkmi," povedal náčelník. "Občas si nejakých naklonujeme." 
Trpaslíci sa prikrčili, aby boli čo najmenší a náčelník odišiel do inej časti vesmírneho telesa.



autor: Pressibarg