Erotické poviedky

Snehulienka a trpaslíci 1

Snehulka bola zajatá, keď papala bagetu. Prišla z obchodu, odbočila do záhrady a zo žltej recyklotašky vybrala bagetu z bielej pšeničnej múky. Stála pri záhradnom stolíku a zahryzla sa do čerstvej bagety. Stihla si dvakrát odhryznúť, keď cez otvorenú záhradnú bránku prišli trpaslíci. Práve sa chystala odhryznúť si tretíkrát, keď počula, že niekto prichádza a položila bagetu na stolík. Nestihla sa ani otočiť, keď sa na ňu vrhli trpaslíci. Chytili ju za ruky a dvaja sa jej zavesili na sukňu a tá rupla dolu. Snehulka zvýskla, zakopla o sukňu a spadla. Trpaslíci spadli tiež. Kým ich stihla spočítať, všetko sa ešte párkrat poprevracalo. Potom vstali, trpaslík Hapko si všimol na stolíku bagetu a podal ju Snehulke. Snehulka poďakovala a trpaslíci ju postrčili dopredu k záhradným dvierkam a zamierili s ňou k lesu. Sukňa zostala ležať na tráve v záhrade. Snehulka pokračovala v prerušenej konzumácii a celú cestu myslela na to, že trpaslíci je iste stiahnu gaťky. 
Snehulienka bola obdivovaná všetkými v celom veľkom okolí, ale trpaslíkov predtým ešte nestretla a nevedela, že bývajú v lese. Po niekoľkých hodinách prišli k malému domčeku. 
"Tu bývame," povedali naraz niekoľkí trpaslíci. Jeden trpaslík otvoril a dvaja postrčili Snehulku dopredu. Snehulka sa zohla a prešla ďalej cez nízke dvere. 
"Čo chcete?" spýtala sa. 
"Sneh," povedali naraz niekoľkí trpaslíci. 
"Aby si nám zohnala sneh," povedal Snežko.
"A prečo práve ja?" 
"A kto, keď nie ty?" povedal Snežko. 
"Nie je ľahké nájsť sneh. A hlavne teraz," povedal Plaško.
"Dúfame, že nám dopraješ naše potešenie," povedal Hapko.
"Pokúsim sa," sľubila Snehulka. "Prineste mi ale z môjho domu nejaké oblečenie, aby som nemusela byť v tom istom stále. A tiež niečo zo špajze a nejaké iné užitočné veci."
"Dobre, prinesieme," prikyvovali trpaslíci.
Snehulienka vypísala zoznam užitočných vecí.
"Toto prineste. A keby som na niečo zabudla, tak vás tam pošlem znovu."
"Neutečieš nám, kým budeme preč?" opýtal sa Dudko.
"Ja sa v lese bojím," priznala sa Snehulka. "Behajú tam divé zvieratá a ježibaby. Ale s vami by som išla, lebo kým vás zožerú, tak ja ujdem."
Trpaslíci ešte v ten deň priniesli, čo chcela Snehulienka, potom si všetci pospali a na druhý deň po raňajkách trpaslíci odišli do bane.
Keď sa Snehulka zobudila, bolo už skoro poludnie. Dopriala si bábovku a jazmínový čaj s medom. Potom uvažovala, že je dosť horúco a rozhodla sa, že si poobede pospí vyzlečená. Tak si všetko vyzliekla a ľahla si. Nečakala však, že sa tak skoro niekto vráti. Keď sa blížila obedňajšia prestávka, Motko zistil, že si zabudol doma oriešky a vybral sa na cestu domov.
Keď sa otvorili dvere, Snehulienka vyskočila. Motko sa priblížil. Bol prekvapený, keď odrazu uvidel nahú Snehulienku. Otvoril ústa a natiahol ruku dopredu. Snehulienka tiež dala ruku dopredu a vykríkla
"Nedotýkaj sa mojich chlpov!"
Stáli ako nehybné sochy a Motko sa tváril, akoby rozmýšľal. Potom si spomenul, že prišiel kvôli orieškom, zobral si ich a išiel naspäť do bane.
Na druhý deň mali trpaslíci voľno. Šnupko sa spýtal Snehulienky
"Ako to bude s tým snehom?"
"Zistím, preskúmam, skúsim niečo vybaviť. Majte trpezlivosť."
"To sa ti ľahko povie," povedal Plaško.
"Skúste sa zatiaľ zabaviť nejak inak."
Trpaslíci vyšli von z domčeka spolu so Snehulkou. Prišli k malému jazeru. Trpaslíci sa vyzliekli a čľupli do jazierka.
"Poď sa aj ty kúpať!" volali na Snehulku.
Snehulka opatrne, s pôvabom vznešenej fajnovky, strčila prsty do vody.
"Fuj! Studená!"
A odbehla preč.
"Sneh je studenší, že áno," opýtal sa Kýblik. 
"Podľa toho ako kedy," odpovedal Snežko. 
Trpaslíci skákali na plytčine, potom vyšli z vody von. Pochytali sa za ruky a začali tancovať
"Kolo, kolo mlýnske, za štyri rýnske ..."
Kým trpaslíci vonku vystrájali, Snehulienka ležala na gauči a odpočívala. Trpaslíci prišli domov, podívali sa na Snehulienku a Hapko povedal
"Máme predsa veľké koryto, v ktorom sa kúpeme, keď je zima. Čo keby sme tak zohriali vodu, aby sa Snehulka mohla vykúpať, keď už voda v jazere je pre ňu príliš studená."
"Dobrý nápad," povedali naraz niekoľkí trpaslíci. 
"Poďme zohriať tú vodu," povedal Snežko. "Plaško, ty s Kýblikom prines vodu do koryta."
Trpaslíci naliali vodu do koryta a horúcu vodu naliali do studenej. Voda v koryte bola teplá, vhodná na kúpanie. 
Snehulienka vstala z gauča a prišla k trpaslíkom. Kým sa stihla opýtať, čo to chystajú, Kýblik ukázal na vodu v koryte a povedal
"To je pre teba. Vyzleč sa!"
Snehulienka radšej veľmi nerozmýšľala. Poslušne sa povyzliekala a sadla si do koryta plného teplej vody. 
"Postav sa!" povedal Dudko. 
Snehulienka sa postavila a čakala.
"Tak, teraz ťa umyjeme," oznámil Dudko a povedal Plaškovi
"Prines mydlo!"
Plaško odišiel pre mydlo. Rýchlo sa vrátil a povedal 
"Mydlo sa minulo. Zabudli sme kúpiť nové."
Všetci sa bezradne obzerali okolo.
"Čo bude s kúpaním? Čo keď nemáme mydlo," lamentovali trpaslíci.
Dobrosrdečná Snehulienka dostala nápad, ako vyriešiť situáciu.
"Môžem vám poskytnúť svoje."
"Dobre, ako chceš," povedal Snežko. "Bude dobré aj tvoje mydlo."
Snehulienka vystúpila von z koryta, odišla a vrátila sa s veľkým mydlom. Podala ho najbližšiemu trpaslíkovi a postavila sa do vody v koryte. Stála nahá v koryte, myslela na to, že je považovaná za najkrajšie dievča v celom veľkom kraji a že je teraz zajatkyňou týchto trpaslíkov.
"Teraz ťa tak umyjeme, že na to nikdy nezabudneš," povedal Snežko.
"Tuším, čo ma čaká," povedala Snehulka.
Dala si ruky za chrbát, aby trpaslíkom bolo jasné, že ich nebude odstrkovať. Rozkročila sa a pevne ako socha stála v teplej vode. Vzdychla a nahlas povedala
"Som pripravená."
Trpaslíci najprv Snehulienku ošpliechali vodou a potom si všetci namydlili ruky. Začali zdola, umyli jej nohy po kolená, potom stehná a postupovali vyššie. Plieskali ju po zadku, pritískali paprče, hrali sa s jej hustým ochlpením a strkali prsty medzi nohy. Keď nejaký trpaslík prešiel s namydlenými rukami inde, vystriedal ho ďalší trpaslík. Ružovkasté prsné bradavky, zdobiace svetlé prsia, stvrdli, napriamili sa a trčali dopredu. Snehulka bola vlhká ako roztápajúci sa sneh. Potichu vzdychala, chvela sa, statočne však stála v koryte.
Potom Kýblik povedal
"Kľakni si!"
Snehulienka si kľakla v koryte a chytila rukami okraje koryta. Dudko a Šnupko začali mydliť jej prsia a ostatní ju mydlili na chrbte aj nižšie. Potom sa zase vystriedali. Cítila ich ruky na prsiach, na stehnách, na zadku aj inde. Každý trpaslík niekoľkokrát namydlil, poohmatával a umyl celú Snehulienku. Keď už bola dôkladne vyumývaná, nastal čas, dopriať si odpočinok. Trpaslíci ustúpili trochu nabok. Snehulienka vzdychla a vystúpila von z koryta. Celé holé telo ju pálilo od umývania, stískania a ohmatávania. 
Okolo koryta bolo plno našpliechanej vody. Snežko hodil Snehulke veľkú handru
"Teraz to tu poutieraj!"
"A nemôžete si to poutierať sami? Veď vy ste to tu našpliechali."
"Poslúchaj!" povedal Šnupko. "Môžeš byť vďačná, že sme ťa tak precízne vyglančili. Sama by si sa tak dôkladne neumyla."
Snehulienka vykročila ku svojej izbe. 
"Kam ideš?" opýtal sa Dudko.
"Obliecť sa."
"Tak pekne naspäť! Najprv to tu dáš do poriadku a potom sa môžeš poobliekať." 
Na druhý deň ráno povedal Kýblik
"Ideme do bane hľadať diamanty, tak zatiaľ skús niečo vymyslieť, ako zohnať ten sneh."
"Ja teraz neviem, kde je teraz sneh," priznala sa Snehulka. "Kto vám povedal, že ja to zoženiem?"
"Pýtali sme sa v krčme, keď ešte bola nedávno otvorená a povedali nám, tí čo tam chodili, že ty by si mala vedieť."
Kým Snehulka stihla zareagovať, ohlásil sa Snežko
"Nezabudnite zobrať so sebou niečo na pitie, aby sme mali toho dosť, keď je teraz tá krčma zatvorená."
"A prečo je zatvorená?" opýtala sa Snehulka. 
"Krčmára zavreli a potom aj krčmu, lebo ju nemal po ňom kto prevziať." 
"A čo vyparatil?" opýtala sa zvedavá Snehulka.
"Predával vtáčie mlieko a ponúkal to aj deťom, úchyl jeden."
"Chápem, že to môže v určitom zmysle pripomínať mlieko, je to biele, tečie to," uznala Snehulka. "Samozrejme vtáčie mlieko, z vtáka. Asi zo svojho vtáka, že áno?"
"Detaily nepoznáme. My sme pili iba pivo a borovičku. A občas vodu," povedal Hapko.
Trpaslíci odišli a Snehulienka zostala sama doma. Najprv sa dívala von oknom, potom si sadla ku klavíru a vyhrnula si šaty. Jedna ruka na klávesy, druhá medzi nohy. Chvíľku trvalo, kým sa jej podarilo zosúladiť obidve činnosti. Potom už, nevnímajúc svet okolo seba, oddávala sa svojej vášni.
Poobede išla zase k oknu a zbadala zvieratká, ktoré sa o nej dozvedeli a prišli sa na ňu podívať. 
"Keď nemáte kde bývať, tak poďte k nám," prihovorila sa im.
Veveričky, zajačiky a iná háveď lesná skákala od radosti a vbehla do domčeka. Niečo stihli pozhadzovať a niečo poprevracať, keď sa vrátili trpaslíci. Keď si všimli nečakaných návštevníkov, boli šokovaní. Blýskali očami, cvakali zubami a vrčali tak strašne, že zvieratá vyplašene utekalli preč. 
Snehulienka stála pri stole a dívala sa na trpaslíkov.
"Tak, ty si nám sem prriviedla celý zverinec," povedal Dudko.
"Však počkaj, dostaneš po riti," povedal Plaško.
Snehulka sa otočila, zohla sa nad stolom a vystrčila zadoček
Ťapni ma!"
Ťap, ťap," povedal Kýblik.
"Tapni sa," povedal Hapko. "Alebo si vyber..."
Snehulka sa otočila k trpaslíkom a vykríkla
"Strčte sa všetci!"
Trpaslíkov nebolo treba dvakrát prosiť. Bleskove sa povyzliekali, vrhli sa na Snehulku a kým sa stihla spamätať, ležala holá na zemi spolu s holými trpaslíkmi. Trpaslíci ju prevracali, pritískali sa, ohmatávali ju, prenikali do nej a usilovne zneužívali všetky jej otvory. Trpaslíci sa činili. Mlčali, jebali, strkali, vzdychali. Usilovní ako malé opice, oddávali sa okamžitým nápadom. Boli všade okolo Snehulky. Trpaslíci vľavo, trpaslíci vpravo, trpaslíci pod ňou, trpaslíci na nej. Snehulka sa vrtela, zmietala sa medzi trpaslíkmi a svojimi spontánnymi pohybmi podnecovala ich vzrušenie. Po určitom čase, ktorého trvanie nikto netušil, sa trpaslíci zvalili na zem vedľa Snehulky. Chvíľku bolo ticho a potom Snehulka povedala
"Taký zážitok som nemala, odvtedy, ako ma v škôlke hodili na kolotoč."
Trpaslíci sa s ochabnutými pipikmi odšuchotali za dvere.
"Dobre sme šuchtali," konštatoval Kýblik.
Ďalší deň Šnupko povedal Snehulke
"Aby si sa tu nenudila, kým spolu vymyslíme, kde zoženieme ten sneh, tak by si sa mohla postarať, aby tu bolo všetko v poriadku. Mohla by si tu upratať a pozametať."
"Dobre, to by som mohla," súhlasila Snehulka. 
"Môžeš použiť našu metlu," povedal Hapko. "Predstav si, že metla je niekto, koho miluješ."
"Ešte som neskúšala milovať sa s metlou," priznala sa Snehulka.
"Nám by si dala prednosť?" opýtal sa zvedavý Kýblik.
"Hm, tak...asi aj áno."
Poobede sa trpaslíci vrátili z bane a Snehulienka im povedala
"Kým ste boli preč, tak som niečo zistila. Tam kde je hustý tmavý les, tak tam býva v perníkovej chalúpke jedna stará ježibaba. Tá by mohla vedieť, kde nájdete sneh. Zajtra máte voľno, tak by ste mohli ísť tam. Dajte si ale pozor, lebo je to striga."
Trpaslíci sa poradili a dohodli sa, že Dudko a Plaško pôjdu hneď ráno k perníkovej chalúpke. 
Dlho išli cez les, až ju nakoniec našli na okraji hustého, tmavého lesa. Dudko hodil štrk do okna, aby na seba upozornili. Okno sa rozletelo, ukázala sa v ňom ježibaba. Žmurkla, vrhla na nich široký úsmev a zaškriekala
"Chcete perník?"
"Sneh by sa tu niekde nenašiel?" opýtal sa Plaško.
"Čo? Pojebaný sneh? Vy nechcete môj perfektný perník, trpaslíci blbí? Počkajte až vybehnem von, rozdupem vás ako myši."
"Šmajla, nekvič!" okríkol ju Dudko. "Asi môžeš ponúknuť aj niečo iné ako perník."
"Môžem vám predať jablká," navrhla ježibaba.
"Tak dobre," povedal Dudko.
Zakrátko sa otvorili dvere a Šmajla priniesla papierovú tašku s jablkami. 
"Tak, tu máte. Jedno je otrávené, to dajte tej snehovej potvore, nech už máte od nej pokoj a ostatné môžete bez obáv zožrať. A nezabudnite, že predávam ten najlepší perník."
Trpaslíci si zobrali jablká a išli domov. 
Keď prišli domov, bola už noc. Tašku s jablkami položili na stôl a dohodli sa, že nasledujúci deň budú mať ešte voľno. Ráno vybrali jablká z tašky a Plaško povedal Snehulke
"Tá striga nám povedala, že jedno je otrávené, to že ti máme dať."
"Iste to najkrajšie, najčervenejšie, dobre vyleštené," uvažovala Snehulka. Zobrala nožík a trochu nakrojila podozrivé jablko. Všetci zacítili vôňu horkých mandlí. 
"To nie je jablková vôňa, to je niečo iné," povedal Kýblik.
"Máš pravdu," prisvedčil Snežko a otvoril okno. Jablko letelo ďaleko od domu a keby nenarazilo na strom, tak by letelo ešte ďalej.
"Zostalo jabĺk šesť," spočítala ich Snehulka 
"Ako si ich rozdelíme?" spýtal sa Kýblik. 
"Môžem vám spraviť štrudlu jablkovú, keď tu máme všetky ďalšie potrebné komponenty."
Snežko sa podíval do špajze a do chladničky a povedal
"Máme všetko, okrem mlieka."
"To by nemal byť problém," povedal Šnupko. "Tam blízko pri ceste, asi dva kilometre odtiaľto, býva jeden taký, ktorý má kravy a predáva mlieko, hoci aj cez víkend." 
"Tak poďme za ním," povedal Snežko.
Snežko, Hapko, Dudko a Plaško zobrali dve bandasky a išli pre mlieko. 
"Prosíme si mlieko," povedal Snežko.
"Mléko došlo," povedal sedliak. 
"A kde je?" spýtal sa Dudko.
"Mléko neni."
"Tak došlo, alebo nedošlo? My sme došli a chceme mlieko," povedal Snežko. 
"Ten sedliak je sprostý jak medveď," pošepkal Dudko Plaškovi. "Nevie, kde je sem a kde tam."
"Neni mléko," povedal sedliak. "Ale tam je maštal, tak tam si móžete podojit Čučenu."
"A vy nám ju nepodojíte?" 
"Dnes je to tak, že ked si ju podojíte sami, tak je to za polovičnú cenu."
"Tak to skúsime," povedal Snežko a trpaslíci išli do maštale. 
Ostatné kravy ignorantsky prežúvali, ale Čučena sa podívala na nich a slušne zabučala na privítanie, že trpaslíci mali chuť rovnako odpovedať. 
"Ach, to je veľké hovado," konštatoval Plaško. 
Snežko a Dudko pristúpili s bandaskami bližšie ku krave a Snežko povedal
"My budeme dojiť a vy dávajte pozor a keby chcela kopať, tak rýchlo zapískajte, aby sme stihli uskočiť."
Dojenie prebehlo bez problémov a trpaslíci sa s plnými bandaskami vrátili domov.
Spoločne zjedli štrudlu a na druhý deň išli trpaslíci znovu do bane.
Keď sa vrátili, Snehulienka im oznámila
"Jedného dňa príde môj princ. Princ si ma vypočul ako pekne spievam. Potom s ním utečiem." 
"Snívaš o princovi?" opýtal sa Šnupko. "Ale zaspievať by si mohla aj nám."
"Usmievaj sa a spievaj," povedal Hapko.
"A čo vám mám zaspievať?"
"A čo máš v repertoári? Tak začni niečo."
Snehulka sa poobzerala, pooblizovala sa, mľaskla a začala
"Za našou dedinou bystrá voda tečie v potôčku. Pod brezou zelenou plieskam ťa po zadočku. Lístok z brezy do vody padá, vo vlnkách si cestičku hľadá."
"To je krásna pesnička," kričali trpaslíci. "Ešte, ešte."
Snehulka spievala, tancovala a trpaslíci spolu s ňou.

autor: Pressibarg