Erotické poviedky

Occamova britva -1. časť

Adam, Adrian, Patrik a Viktor prišli do reštaurácie a sadli si ku stolu. Neďaleko nich boli muž a žena s nejakým dievčaťom. Žena sa obzerala okolo seba
"Nejak im to trvá."
Dievča vstalo od stola a žena zvolala
"Kaja, kam ideš?"
"Dlho im to trvá, kým to prinesú. Idem to vybaviť."
Okolo stola, kde sedeli štyria kamaráti, zamierila k pultu. Mala na sebe hráškovo zelenú minisukňu a tričko podobne zelené, ozdobené žltými, oranžovými a červenými vlnovkami. Vlasy tmavoblond jej splývali na plecia a na dlhých štíhlych nohách mala elegantné červené topánky.
"Pekné dievča," povedal Adrian. Koľko má asi rokov?"
"Odhadujem tak asi štrnásť," povedal Adam.
"Tiež sa mi tak zdá," súhlasil Patrik.
Kaja niečo hovorila čašníkovi a potom sa vrátila ku stolu.
"Baníkovci sú netrpezliví," volal čašník do kuchyne.
"Povedz im, že už to bude," zakričal kuchár. 
Dostali obed a po chvíli aj štyria kamaráti. Naobedovali sa a odišli do chaty, kde boli všetci štyria ubytovaní.

Prišli iba predvčerom, a tak okolie ešte dobre nepoznali. Adrian, ktorý bol najviac zzvedavý a teraz menej lenivý ako ostatní traja odrazu vyhlásil 
"Idem sa podívať tam k lesu."
Na vzdialenom okraji rozsiahlej lúky bol les, prevažne listnatý. Listy na stromoch sa jemne chveli v letnom vánku. Adrian odbočil vpravo ku kríkom, ktorých bolo veľa na konci lúky. Malinčie, ktoré sa rozprestieralo kúsok od lesa, ponúkalo množstvo veľkých malín, ktoré tohto roku dozreli skôr ako inokedy. 
Spoza kríkov vyšla Kaja. V ruke držala hrnček, skoro do polovice naplnený malinami. Vlasy tmavoblond, mierne zvlnené, oči modrosivé. Mala na sebe rifle, asi celkom nové a tričko s vlnovkami, ako vtedy v reštaurácii. Na krku mala zavesené malé trojuholníkové zrrkadlo v zlatom rámiku, obrátené špicou dolu.
"Zvláštny šperk," pomyslel si Adrian a povedal
"Ahoj, krásna víla."
"Volám sa Karolína. A hovoria mi Kaja," odpovedalo dievča.
"Ja som Adrian a bývam tam v jednej chatke s ďalšími tromi kamarátmi."
"Všimla som si vás. My bývame v chatke medzi tou vašou a reštauráciou." 
"Koľko máš rokov?" spýtal sa Adrian.
"Minulý mesiac som mala štrnásť."
Trhali maliny a Kaja dávala maliny občas do hrnčeka a častejšie do úst.
"Keď dáš do hrnčeka iba niekedy nejakú malinu, tak ti dlho potrvá, kým ho naplníš."
"To sa neboj. Do večera je času dosť a rastie ich tu oveľa viac, než sa zmestí do tohto hrnca."
Kaja chodila od jedného kríka k druhému, akoby skúmala, kde rastú najchutnejšie maliny. Potom obišla kríky a zmizla za nimi. Po chvíľke sa Adrian vybral za ňou.
Kaja sedela v tráve a pred ňou boli jahody, lesné jahody, niektoré ešte bledé, iné už sýto červené. Kaja jedla jahody a Adrian si pomyslel, že si tiež pár odtrhne a sadol si oproti Karolíne. Kaja sa naklonila, aby dočiahla vzdialenejšie jahody. Vtedy si Adrian všimol, že dievča nemá podprsenku. Mala prsníky hruškovitého tvaru s tmavými bradavkami a jej pokožka sa vyznačovala príjemnou sviežosťou. 
"Pekné dievča," pomyslel si Adrian a spýtal sa 
"To tričko máš od staršej sestry?"
"Nemám súrodencov," odpovedala Kaja. "Keď som sa narodila, mojej mamke oznámili, že ďalšie deti jej radšej neodporúčajú. Tak majú iba mňa. Páči sa ti moje tričko?"
Adrian mal chuť povedať, že hlavne to, čo je pod ním, ale iba prikývol.
"Však dorastiem," povedala Kaja. "Nemali moju veľkosť, ale toto sa mi najviac páčilo, tak mi ho otec kúpil." 
Adrian zjedol pár sladkých červených plodov, a potom si pomyslel, že ich tam nie je veľa, a tak by bolo vhodné prenechať ich Karolíne. Vstal a prešiel k malinovým kríkom. 
Keď išli kamaráti do reštaurácie navečerať sa, stretli chlapca s dievčaťom a chlapec držal hrnček, aký mala vtedy Kaja. 
"Máte pekný hrnček," povedal Adrian. 
"Kaja nám dala maliny. Ale povedala, že hrnček musíme vrátiť," povedal chlapec. 
"My sme dvojčatá," oznámilo dievča. 
"Koľko máte rokov?"  spýtal sa Adam. 
"Už sme vyštudovali prvú triedu," povedal chlapec.
"V základnej škole, že áno?" opýtal sa Patrik.
"Samozrejme, ty kokso. A už nás nezdržujte, lebo musíme vrátiť ten hrnček," povedalo dievča a dvojčatá odbočili k chate, kde bývali Baníkovci.

Nasledujúci deň prišiel do reštaurácie hosť, ktorého tam predtým nevideli a sadol si blízko nich k poslednému voľnému stolu. Objednali si jedlo a pitie a čakali. Potom prišiel ešte jeden starý cigán a zamieril ku stolu, kde sedel ten, ktorý prišiel tesne pred ním.
"Môžem si prisadnúť?"
"Ale jo. Klidně."
"Vy ste tu český turista na dovolenke, že áno?"
"Tak to jsem."
"Čo vás napadlo, prísť do takého zapadákova?"
"Chtěl jsem prožít léto v klidném prostředí." 
"Odpočinúť si pred ďalším štúdiom? Alebo už máte školu za sebou?"
"Jak se vrátím, nastupuju do svého prvního zaměstnání. Na jedné velké základní škole budu vyučovat češtinu a přírodopis. Tak jsem zvědavý, jak zvládnu tu puberťáckou tlupu." 
"Kaja, čo budeš ešte piť?" opýtal sa muž, ktorý si všimol, že jeho dcéra má prázdny pohár.
"Prosím džús. Jahodový."
"Kaja nie je časté meno," zareagoval starý cigán. "Toto je prvá Kaja, ktorá sem prišla. Ešte za tým kopcom, za reštauráciou, býva jeden, ktorému hovoria Kaja. Prisťahoval sa sem z Česka a má krásnu čiernu motorku."
"To bych rád viděl. Já jsem fanatik na motocykly."
"Chystám sa poobede tam za kopec," povedal starý cigán. "Keď chcete, môžeme ísť spolu."
"Rád se porozhlédnu po okolí."
Adam, Adrian, Patrik a Viktor vyšli z reštaurácie. 
"Čo keby sme si tak spravili výlet?" navrhol Adam. Ostatní prikývli. Nastúpili do autobusu za cigánom a českým turistom. Autobus stúpal hore do kopca a po niekoľkých zákrutách začal klesať. 

Štyria kamaráti išli pár metrov za turistom a cigánom. Asi sto metrov od zastávky ukázal cigán dopredu.
"Zdá sa, že to je ten Kaja s motorkou."
"Český turista pristúpil ku Kajovi a jeho motorke.
"Dobrý den přeji. Já jsem Pepa a mám rád motocykly."
Podali si ruky.
"Už ti řekli o mne, že ano? Já jsem Kája."
Kaja mal nohavice z jemnej hnedej kože a bledofialovú košeľu. Ako tak stáli pri sebe, Pepa zacítil jemnú vôňu levandule. Motorka bola čierna, nablýskaná, s ružovým pásom od zadného kolesa ku prednej časti. Sedadlo malo hnedú farbu, trochu tmavšiu ako Kajove nohavice. 
"To je krása," povedal Pepa a pohladil sedadlo motorky.
"Zdá se, že máš dobrej vkus. Co jsi studoval?"
"Pedagogiku. Jak skončí léto, začnu učit na základní škole přírodopis a češtinu."
"To je skvělá kombinace. Tak si zatím užívej dovolenou."
Kým sa Pepa zoznamoval s Kajom, štyria kamaráti išli ďalej na námestie, kde bola krčma. Vypýtali si hruškovicu.
Zakrátko prišli Kaja s Pepom a sadli si ku stolu v kúte. Štyria kamaráti dopili, zaplatili a odišli. Pepa s Kajom pili Ballantine a po nejakej dobe vyšli z krčmy von.
Pred krčmou sa Pepa otočil ku Kajovi.
"Byl by jsem ti moc vděčný, kdyby jsi mi dovolil, trochu se projet na tvém motocyklu."
"No však, proč ne? Tam jak jsme se potkali, mám domek. Když chceš, zítra si zajezdíme." 
"Tak ti děkuju. Určitě přijdu."
Štyria kamaráti zatiaľ čakali na zastávke, odviezli sa, vystúpili a išli ku chatkám.

Nasledujúce dni prebiehali v úžasnej pohode. Všetci štyria väčšinou odpočívali v chatke a pili víno. Občas si zašli do lesa, občas zbierali maliny a občas stretli Kaju, ktorá sa často túlala po okolí. Český turista Pepa, ktorý býval v chatke z opačnej strany sa objavil len zriedkavo.
Keď raz poobede išli zase do baru a prechádzali okolo chatky, kde bývali Baníkovci, zbadali pred chatkou Kaju. Jej rodičia boli nevedno kde a Kaja sedela pred chatkou a mala na sebe iba spodný diel plaviek.
"Máš nejaké chlapčenské plavky," povedal Adrian.
"Myslím, že by som mohla byť aj bez toho," povedala Kaja. "Ale rodičia sú proti tomu. Nechcú, aby som bola holá. Povedala som im, že tu predsa nie som v škole, ale povedali mi, že vonku pred ľuďmi aspoň nohavičky musím mať."
"Samozrejme, tak je to v poriadku," povedal Viktor a všetci štyria išli do baru. 
Keď vyšli z baru von, zistili, že sa ochladilo a slnko sa schovalo za mrakmi. Kaja už pred chatou nebola. Krátko potom, ako vošli do svojej chatky, malé kvapky mierneho letného dažďa začali dopadať na okno. 
"Tá Kaja je pekné dievča," povedal Adrian. 
"Máš pravdu," povedal Adam a ostatní prikývli.

Na druhý deň si zašli zase na obed do reštaurácie, ktorá bola pri bare, ale tentoraz nestretli ani Baníkovcov, ani českého turistu. Keď vyšli von z reštaurácie, Patrik povedal
"Všimli ste si, že nám v chate zostala už posledná fľaša toho červeného cabernetu?"
"Máš pravdu," povedal Adam. "Vezmem v chate tašku a idem do obchodu."
"Idem s tebou," povedal Viktor.
Nastúpili na autobus a odviezli sa ku obchodu. Nakúpili víno a išli naspäť. 
"Je pekne, čo keby sme sa tak prešli trochu a nastúpili až tam, kde zastavuje náš autobus, aj ten autobus spoza kopca, kde býva ten týpek," navrhol Adam.
"Myslíš toho fičúra s motorkou? Však dobre, prejdeme sa trochu," súhlasil Viktor.
Išli pomaly na zastávku, kde sa križovali autobusové trate. Cesta už bola suchá, ale malé kaluže vody boli ešte pozdĺž nej. Vzduch bol príjemne svieži po daždi a les intenzívne voňal. Nefúkal ani slabý vetrík a aj čas sa zdal nehybný, ako tráva popri ceste a listy na stromoch. 
Na zastávke nečakali dlho, keď dva autobusy prišli skoro naraz. Z toho prvého vystúpil Pepa. Tváril sa zasnívane a prítomných si nevšímal. Dívajúc sa hore na obláčky, polohlasne povedal
"To se povedlo. Souložil jsem s Kájou."
Obaja zmeraveli ako dávni Gréci, keď ich prepadla Medúza. Pepa naskočil na druhý autobus a zmizol preč. 
"Dobre som počul?" ohlásil sa Adam.
"Obávam sa, že dobre," potvrdil Viktor. "S Kajou. Celkom jasne to povedal."
"Musíme počkať na ďalší autobus," povedal Adam.

autor: Pressibarg