Erotické poviedky

Chlapci a dievčatá

Robert, Michal, Jitka a Jana chodili spolu do školy, do jednej triedy. Robert a Michal boli kamaráti a mali spoločné záujmy. 
Keď už po vyučovaní odchádzali domov, chlapci počuli, ako sa Jitka spýtala Jany.
"Čo aj ty dostaneš doma výprask? Nevedela som, že ťa otec niekedy vybije."
"Teraz je veľmi nahnevaný. Povedal, že dostanem bitku, hneď ako prídem domov."
"Tak to nás čaká obidve."
"Som už stará na to, aby som dostala na zadok. Takto v našom veku dostať bitku ako malé deti," povedala nespokojná Jana.
"Čo to kecáš?" zareagovala Jitka. "Kto bije malé deti?"
"A tá hanba, keď ešte budú ľudia o tom vedieť. A daj už pokoj," povedala Jana a odbočila.

"Počul si to?" povedal Robert Michalovi. "Slečny dostanú po riti."
"To by som chcel vidieť," povedal Michal.
"Chcel by som nejaké pekné dievča občas poriadne vyplieskať," povedal Robert.
"Však ja tiež," povedal Michal. "Po holom zadku."
"Samozrejme, že po holom. To je jasné."
"Čo keby sme tak išli za dievčatami?"
"A to ako myslíš?"
"Poďme za Janou."
"Dobre, poďme."
Chlapci dostihli Janu a Michal začal
"Tak ty máš dostať doma výprask?"
"Čo sa staráte? Dajte pokoj!" nahnevane odpovedala Jana. 
"Po holom zadku?" opýtal sa zvedavý Robert.
"Neotravujte a choďte preč!"
"Keby to malo byť po holom, tak to by sme radi videli," pokračoval Robert.
"Čože?!" vykríkla Jana. 
"To by bol extra zážitok," povedal Michal.
"To vám ešte nikto nepovedal, že chlapci majú mať úctu k dievčatám?"
"A to máš odkiaľ?" spýtal sa Robert. "To by som ja mohol rovnako tvrdiť, že ty máš mať úctu ku mne."
Debili sprostí! Zmiznite kokoti!"
"Nadávaj svojmu otcovi, keď už si z toho taká vyšinutá," napomenul Janu Robert.
"Blbci ste! Úchyláci debilní!"
Jana zrýchlila krok a prešla na druhú stranu ulice.
"Čo už s takou?" povedal Michal. "Je rozčúlená, akoby my sme ju išli biť."
"Poďme rýchlo za Jitkou," navrhol Robert.
"Dobre, poďme."

Jitka išla pomaly domov a chlapci sa pridali k nej
"Ty máš dnes dostať doma výprask?" začal Michal.
"Už to asi tak bude," odpovedala Jitka. "Ale prečo vás to tak zaujíma?"
"Po holom zadku?" spýtal sa Robert.
"Hm, to sa predsa nehovorí. Už si to asi predstavujete, že áno?"
"Keby si mala dostať po holom, tak to by sme radi videli," povedal Robert.
"To teda áno," potvrdil Michal.
"To myslíte vážne? Tak vďaka za úprimnosť. Často máte takéto nápady?"
"Keby bola príležitosť, tak by sme sa tešili," povedal Robert.
"Čo som vám zlé spravila, že mi tak veľmi prajete, aby som dostala výprask?" spýtala sa Jitka.
"Nie, že by sme ti to až tak veľmi priali, ale keby už k tomu predsa len došlo, tak by sme radi boli nablízku," vysvetľoval Michal.
"Keď sa nehneváš na otca, tak by si sa nemala hnevať ani na nás," povedal Robert.
"Nehnevám sa na otca, viem, že má príčinu hnevať sa na mňa. Nemôžem povedať, že by bol nejak prísny. Ale teraz ma už asi bitka neminie. A nehnevám sa ani na vás. Je mi jasné, že chlapci sú už takí. Iste nie všetci, ale asi je dosť takých, ktorým sa páči, keď dievčatá dostávajú na zadok."
"To je tak erotické," potvrdil Michal.
"Však, čo už. Nie, že by som sa nejak veľmi bála toho, čo ma čaká. Nie som predsa už malé decko a myslím, že mám dosť veľký zadok na to, aby som niečo vydržala. Aj keď nie až tak veľký ako má Jana. Ale keby som si mohla vybrať, tak predsa len radšej by som tú bitku nedostala. Dúfam, že to pochopíte."
"Vieš čo?" povedal Michal. "Aby si si nemyslela, že sme nejakí egoisti bezohľadní, ktorým záleží iba na svojom potešení, tak by sme mohli ísť s tebou domov a skúsiť presvedčiť tvojho otca, aby ti výprask nedal."
"Pôjdeme s tebou, že sa ideme podívať, ako dostaneš výprask," povedal Robert. "A keď už budeme u vás doma, tak využijeme príležitosť, aby sme presvedčili tvojho otca, aby ti ten výprask nedal, keď už je to tak, ako hovoríš, že by si radšeej  bitku nedostala."
"Tak to je pekné od vás, že dávate prednosť tomu, aby ste mi pomohli. Poďte teda so mnou. Asi vás hneď pošle preč a ja ten výprask potom dostanem. Ale za pokus to stojí, skúste ho prehovoriť, aby mi bitku nedal. A keby bol taký rozvášnený, že by mi dal výprask pred vami, že keď už ste tam, tak dobre, som pripravená aj na to. Ale neposmievajte sa mi potom, keď budem vrtieť zadkom a jačať"
"Nebudeme sa posmievať," ubezpečovali ju chlapci.
"Budeme sa iba slušne tešiť," povedal Michal.
"Aj pre teba to môže byť vzrušujúce, keď budeme pritom, alebo aspoň za dverami počúvať," povedal Robert. 
"Možno trošku asi áno," súhlasila Jitka. "Tak poďme už."

Vošli spolu do bytu, kde bývala Jitka a išli ďalej do izby. Pán Švanda stál v izbe pri stole a v ruke držal remeň.
Pozdravili a Jitka povedala
"Som pripravená dostať, čo si mi sľúbil a títo moji kamaráti sa prišli pozerať, ako ma budeš biť."
Švandovi remeň vypadol z ruky.
"Čo?! Ty si ich pozveš?!"
"Ale ja som ich až tak veľmi nepozvala," vyhovárala sa Jitka. "Oni prejavili iniciatívu."
"My sme počuli, že Jitka má dostať bitku, tak sme sa prišli podívať," povedal Robert.
"Čo, že ste prišli? Vy sa chcete pozerať, ako moja dcéra dostáva výprask?" opýtal sa nechápavo Jitkin otec.
"Nemyslite si, že nám veľmi záleží na tom, aby tú bitku dostala," povedal Michal.
"Asi by ju radšej ani nemala dostať," povedal Robert.
"Áno, my sme sa zhodli, že by nemala dostať výprask," potvrdil Michal.
"My si myslíme, že jej treba odpustiť," povedal Robert.
"Tak by bolo lepšie, keby tú bitku nedostala," povedal Michal.
"Radšej by nemala dostať výprask," povedal Robert. "Ale, keď už to tak musí byť, že ju musíte biť, tak pritom chceme byť."
"Snáď sa nečuduješ?" spýtala sa Jitka. Ty si nečumel do okien na prízemí, keď si mal toľko rokov ako oni a netešil si sa, že čo možno uvidíš, keď tam asi bývala nejaká pekná slečna?"
"Jitka je pekné dievča. Tak to iste pochopíte," povedal Michal
"To ja viem, že moja dcéra je pekné dievča," povedal Jitkin otec.
Jitka zdvihla zo zeme remeň, podala ho otcovi, podívala sa na chlapcov a začala si rozopínať nohavice.
"Asi už bolo dosť rečí. Tam si sadnite."
Švanda nahlas vzdychol a povedal
"Choď do svojej izby! Ja sa z toho asi nespamätám."
Jitka si pozapínala nohavice a odišla do svojej izby.
Švanda sa podíval na Michala a Roberta.
"A vy choďte domov! A hneď! Nijaké divadlo tu nebude."
Chlapci prikývli, pozdravili a odišli.
Keď vyšli von z domu, Robert povedal
"Ten inštruktor bol taký šokovaný, že ho ani nenapadlo, aby nás hneď rýchlo vyhodil."
Jitka ešte chvíľu počkala, či si to otec nerozmyslí. Potom rozsvietila mobil a Robertovi aj Michalovi poslala milého smajlíka.
"Zdá sa, že sa jej oplatilo zariskovať," povedal Michal.
"Myslím, že dievčatá, ktoré nie sú bojazlivé a hanblivé, majú určitú výhodu pred inými, povedal Robert.
"Poďme tam, kde býva Jana," navrhol Michal. "Možno sa práve niečo deje."

Jana pomaly chodila pri dome a blízkom parku. Prechádzala sa a sukňa sa jej trepotala vo vetre.
"Čo tu chodíš ako okolo horúcej kaše?" spýtal sa Michal. "Vieš predsa, že ťa nečaká nič komplikované."
"Tá tvoja minisukňa sa ľahko vyhrnie, že áno?" doplnil Robert.
Chlapci obdivovali Janine stehná a predstavovali si ju bez sukne a bez nohavičiek.
"Však ťa odprevadíme," povedal Robert. "Možno nám tvoj otec bude vďačný, že sme ťa priviedli a pozve nás ďalej.
Jana sa otočila k nim a vykríkla
"Zmiznite! Čo si to vy ku mne dovoľujete?!"
Potom rýchlo zamierila k domu a vošla do domu.

Chlapci vedeli, že Jana býva na prízemí. Okno bolo ale predsa len dosť vysoko.  
"Aspoň, že je trochu otvorené," povedal Michal. 
"Som zvedavý, či bude dobre jačať," povedal Robert.
Chlapci stáli pod oknom a čakali.
Po chvíľke sa ozval výkrik
Nie! Nohavičky nie dolu! Nieeé!"
A vzápätí dôrazný mužský hlas
"Po holom dostaneš, aby si vedela! A daj tú ruku preč, lebo dostaneš ešte aj po prstoch!"
Nasledovali zvuky úderov, vzdychanie au, au, aáu a potom ostré prenikavé výkriky, ktoré bolo počuť až do parku. Školáci na ihrisku sa zvedavo pozerali smerom k domu, kde Jana práve dostávala výprask.
"Také veľké dievča," povedala pani, ktorá išla okolo. Chlapci s potešením počúvali vrieskajúcu Janu.
"Dobre jej dáva," povedal Michal.
Robert iba prikývol.

Keď výkriky stíchli, chlapci išli cez park. V parku skupinka chlapcov a dievčat, o niečo mladších, diskutovala o tom, čo pred chvíľkou počuli. 
"To bol ale krik," povedal jeden chlapec. 
"Jana dostala bitku," povedal Robert. 
"Aká Jana?" spýtal sa ďalší zvedavý chlapec. 
"Jana Sladká. Z našej triedy," povedal Robert.
"Čože? Tú poznáme," povedal ďalší chlapec.
"Po holom zadku dostala," upresnil Michal.
"Tak jej treba, potvore namyslenej," povedalo jedno dievča.
"Správa sa povýšenecky," povedala ďalšia školáčka.
"Prečo dostala bitku?" spýtal sa jeden chlapec.
"A čím? Nejakou palicou, alebo remeňom?" spýtalo sa jedno dievča.
"Naozaj dostala po holom zadku?" spýtal sa ďalší chlapec.
"Naozaj," ubezpečil ho Michal.
"A čím a prečo?" ohlásilo sa ďalšie dievča.
"Však sa jej opýtajte, ako čo prečo bolo, keď ste zvedaví," povedal Robert.
"Ale asi sa jej budete musieť viackrát pýtať, lebo ona je dosť nechápavá," povedal Michal.
Robert a Michal išli ďalej.

"Asi sa jej v škole nebude dobre sedieť," povedal Michal. "Mohli by sme sa jej cez prestávku spýtať, na čo myslí, keď sa tak vrtí na tej stoličke."
"Povieme jej, nech nám porozpráva, aký mala doma zážitok," navrhol Robert. 
"A ešte by sme jej mohli povedať, že deti v parku prejavili záujem, že čo sa to deje." povedal Michal.
"Zdá sa, že našej sladkej princeznej spadne korunka z hlavy," uvažoval Robert. Nebude tá chodiť s nosom dohora, ako doteraz."
"Povypytujeme sa jej na všeličo," povedal Michal. "Iste to bude celú triedu zaujímať."

ov

autor: Pressibarg