Erotické poviedky

Slečna Oľga

Pár dní po skončení základnej školy pricestovala Oľga na prázdniny ku strýkovi. 
"Som rád, že si prišla," povedal strýko. "Michal a Erika si už na teba ani nepamätajú. Pekne si vyrástla. Nedávno si bola ešte decko a teraz je z teba taká pekná veľká slečna."
"Ja viem," konštatovala Oľga.
Vošli spolu do strýkovho domu. 
"Tu bude teraz tvoja izba," povedal strýko.
"Dobre," povedala Oľga.
Otvorila kufor, začala z neho vyberať svoje veci a ukladala ich do skrine.
"Tu máš gauč," povedal strýko.
"Ten je poriadne vysoký," povedala Oľga.
"Na ten myši nevyskočia," zažartoval strýko.
"Snáď tu nemáte myši? Ja sa myší nebojím."
"Nie, nemáme myši, ale dúfam, že z neho nespadneš."
"Neboj sa, nespadnem. Nie som také rozdivočené dievča. Elegantne a s prehľadom prijímam všetko, čo mi osud prichystá."
"Tak to je pekné od teba," pochválil ju strýko.
Oľga, Michal a jeho staršia sestra Erika dostali večeru. Keď sa najedli, strýko Oľge povedal
"Mohla by si teraz umyť taniere." 
"A deti tu máš načo?" odpapuľovala Oľga. "No však dobre," povedala rýchlo. "Urobím to, aby si ešte nepovedal, že ma tu živíš zadarmo."
V noci pršalo, do rána však dážď prestal. Strýko navrhol, aby sa trochu prešli po okolí, nech si to tu Oľga poprezerá. Na spiatočnej ceste domov Oľga nepozorovane odbočila a odbehla preč. Vrátila sa trošku neskôr ako strýko s deťmi.
"Kde je tá Oľga?" hovoril práve strýko.
"Ja som tu tiež," ohlásila sa Oľga.
"Ty si odbehla preč, ani si nič nepovedala."
"A čo som mala povedať?"
Oľga prišla v zablatených topánkach. Onedlho prišiel za ňou strýko.
"Pozri, nanosila si sem blato a nechala si to tak."
"Ja som taká neporiadna," kľudne sa priznala Oľga. 
"To aj doma si taká?"
"Tu nie som doma," odsekla Oľga.
"Tak to daj do poriadku," prikázal jej strýko. 
Oľga vzala handru a upratovala. O chviľu sa strýko vrátil.
"Ako neporiadne si to spravila."
"Nestačí takto?"
"Vieš čo dievča? Keď sa budeš takto správať, tak ťa pošlem naspäť. Pôjdeš s hanbou domov."
"Ach, to nie," povedala rýchlo Oľga.
Znovu upratovala, tentoraz už dôkladnejšie. Očistila topánky aj dlážku.
"Tak vyleštené ste to tu ešte nemali," povedala Oľga, keď skončila svoju prácu. "Môžete byť radi, že ma tu máte."

Na druhý deň sa deti hrali kúsok za domom. Našli dlhú palicu, ktorá pekne svišťala, keď sa ňou švihlo vo vzduchu a priniesli si ju domov.
"Hrajte sa radšej vonku, nech tu niečo neroztrieskate," povedal im ich otec.
Deti vyšli von.
O chvíľu strýko povedal Oľge
"Čo povieš, že by sme si zašli na kúpalisko?"
"Dobre," povedala Oľga.
"Hoci aj hneď," povedal strýko.
"Dobre," povedala Oľga. "Idem si dať plavky."
Strýko išiel za deťmi do záhrady, že sa ide na kúpalisko. Keď sa porozprával s deťmi, išiel za Oľgou.
Oľga stála v izbe polonahá, mala na sebe nohavice, ale bola bez blúzky a bez podprsenky. Strýko zbadal na okamih jej pekné veľké prsia, ale Oľga sa rýchlo zakryla.
"Čo sem lezieš?" osopila sa na strýka.
"Myslel som, že si už dávno prichystaná. A nemusiš byť taká hanblivá. Zato, že sa na teba podívam, sa ti nič nestane."
"Choď už!" povedala Oľga so zamračeným pohľadom. 
Strýko sa podobne pozrel na ňu a išiel naspäť k deťom.
"Oco, čo sa dívaš tak namrzene?" spýtala sa Erika. "Nemrač sa, však je pekne."
"Mohlo by byť aj krajšie."
"Ako krajšie?"

Išli spolu na stanicu, odviezli sa dve zastávky vlakom, vystúpili a išli na kúpalisko. Keď tam prišli, rozložili si veci blízko pri vode. Strýko s deťmi si dali dolu vrchné oblečenie a v plavkách, ktoré mali pod ním, išli do vody. 
Oľga sa poobzerala okolo, potom si rýchlo vyzliekla blúzku a sukňu a zostala stáť v čiernych jednodielnych plavkách. V kufri, s ktorým pricestovala, to bol kus pokrčenej látky. Teraz sa plavky napli podľa bujných tvarov Oľginho tela. Strýko vyšiel na breh a s obdivom sa na ňu pozeral.
Oľga bola vysoké dievča a mala telesné proporcie objemnejšie, ako väčšina iných dievčat, ktoré práve skončili základnú školu. Mala nadpriemerne veľké prsia, nie však veľmi veľké a dosť veľký zadok. Plavky k jej telu tesne priliehali a vzadu boli roztiahnuté a napnuté. Strýko sa díval na ňu a nič iné okolo si nevšímal.
"Zbytočne veľa látky bolo použité," pomyslel si.
"Teda, dievča, dobre vyzeráš," pochválil ju.
"Viem," povedala Oľga. "Hocikto si to o mne myslí."
"Nie sú ti tie plavky nejaké tesné?"
"Narástla som," povedala Oľga. "Predtým mi boli tak akorát a teraz sú mi dosť tesné. No však čo. Hlavné, že ich mám."
S tým strýko vôbec nesúhlasil, nepovedal však nič.
Vošli do vody. Strýko plával trochu ďalej od brehu. Deti zostali blízko pri brehu, skákali vo vode a špliechali na seba vodu. Oľga chvíľku plávala, potom sa prechádzala ako vodná nymfa, voda jej siahala až nad prsia a vlnila sa okolo nej.
Deti so svojim otcom vyšli na breh a ľahli si na deky. Strýko sa díval, ako mokrá Oľga vystupuje von z vody. Tiekla po nej voda a v mokrých plavkách jej telesné tvary ešte viac vynikli. Oľga si ľahla na deku medzi deti a strýka. O chvíľu sa strýko opýtal
"Počúvaj, Oľga. Opaľuješ sa niekedy aj holá, bez plaviek?"
Oľga neodpovedala a deti začali vykrikovať
"Ola holá! Holá Ola! Ola holá! Holá Ola! Bola Ola holá a nám spadla škola!
Oľga hodila do nich piesok.
Decká, nevykrikujte tu takto," napomenul ich otec a potom pokračoval
"Mohli by sme si zájsť k potoku. Tam plavky nepotrebuješ."
Oľga sa dívala ako podráždená, neskrotená šelma.
"Neopaľujem sa holá," povedala, vstala a išla preč. Keď sa vrátila, Erika sa jej spýtala
"Čo si objavila?"
"Tam za stromami je bufet."
"Prinesiem asi nejaké limonády," povedal strýko.
"Ja si prosím," ohlásil sa Michal.
"Ja si tiež prosím," povedala Erika. 
"A čo ty, Oľga? Aj ty si prosíš niečo?"
"Nie, nechcem."
"Však poď so mnou do bufetu."
"Už som tam bola a nechcem nič."
Deti sa potichu rozprávali medzi sebou. Keď sa ich otec vrátil, napili sa a zamierili k vode.
"Oľga, ty nejdeš do vody?" opýtal sa strýko.
"Nejdem."
Keď sa vrátili, Oľga povedala
"Poďme už domov."
"Veď sme iba prišli," povedal Michal.
"Tak skoro?" povedala Erika.  
"Keď nejdete, tak idem sama," vyhlásila Oľga a vstala.
"Nabudúce pôjdeme bez teba," povedal Michal.
"Tak poďme teda domov," rozhodol Oľgin strýko. "Môžeme ísť aj v plavkách, po ceste uschnú."
"Daj mi peniaze na limonádu," povedala Oľga. "Zájdem si do bufetu a vy sa tu zatiaľ môžete sušiť."
"Hovorí sa -prosím si-" povedala Erika.
Oľga si zobrala od strýka peniaze a obrátila sa ku Erike.
"Poučuj svojho brata," povedala a rýchlo odišla.
Keď sa vrátila, hlasno povedala
"Tak poďme!" 
Ľudia okolo sa podívali na ňu, ako rozkazuje, strýko sa trochu zamračil, nepovedal však nič. Plavky rýchlo uschli a kúsok pred stanicou si dali na ne oblečenie. Vlak nedal na seba dlho čakať a zakrátko boli doma.

Na ďalší deň Oľga vstala posledná. Obliekla si nohavice a blúzku. Zjedla raňajky, ktoré boli na stole a zakrátko bol už aj obed. Potom sa deti spýtali svojho otca, či môžu ísť von, poprechádzať sa a povedal im, nech teda idú.
Oľga nepovedala nič a pridala sa k deťom.
Prišli k malému obchodu s ovocím a zeleninou.
"Môžete si zobrať, čo chcete," povedala Oľga." Veď tí, čo tu predávajú, dbajú iba na seba a žiadna škoda sa im nestane, keď si pár kusov niečoho vezmete. To je skoro tak, ako zobrať si zo stromu. Však tu máte tašku a keď si do nej hodíte pár jabĺk, ktoré sú tam na konci pultu, tak si to predavačka ani nevšimne. Ja sa s ňou zatiaľ budem baviť, aby sa na vás nedívala. A potom dáte z toho aj mne, dobre?"
"Tak dobre," povedali deti v očakávaní dobrodružstva.
Oľga sa začala rozprávať s predavačkou. Deti nenápadne prišli k druhému okraju pultu a začali dávať jablká do tašky. Vtom vošla nejaká pani.
"Deti, čo to robíte?" spýtala sa.
Deti sa zľakli a pár jabĺk zhodili z pultu na zem.
Predavačka bežala k nim a zobrala im tašku s jablkami. Oľga zatiaľ zmizla.
"To sú šikovné decká," vzdychla predavačka. "Takto si to tu dávajú do tašky a my sa tu rozprávame a nič si nevšimneme."
"Však to sú Michal a Erika," povedala pani, ktorá práve prišla. "Dajte mi prosím kilo cibule a ja ich odprevadím domov."
Pani odišla s deťmi.
"Váš otec vám iste vysvetlí, že veci z obchodu sa nemajú brať bez zaplatenia."
Keď prišli, Oľga už bola vo svojej izbe.
Pani, ktorá prišla s deťmi, povedala ich otcovi, že si zobrali plno jabĺk a chceli s tým utiecť. Potom sa rozlúčila a išla preč.
"To nemáte dosť rozumu?" spýtal sa otec Eriky a Michala. "Neviete, že kradnúť sa nemá? Nehanbíte sa?"
Erika sa ohlásila
"To bolo tak, že..."
Otec ju prerušil
"Nechcem už nič počuť. Nech to bolo, ako bolo, máte vedieť, že kradnúť sa nemá. Tuším vás treba vyšvácať."
Otvoril kredenc a vybral z neho varechu. 
"Michal, poď!"
"Snáď nás nebudeš naozaj biť?" opýtala sa Erika.
"Však počkaj, hneď dostaneš aj ty."
Otec odviedol Michala kúsok ďalej ku kreslu a dal mu pár na zadok. Erika stála pri okne a dívala sa do záhrady. 
"Tak poď," povedal otec.
Erika išla k otcovi a dostala tiež pár cez nohavice.
"Au! Au! To stačí!" vykríkla Erika.
Otec ju pustil.
"To je na pripomenutie a ak sa nepolepšíte, nabudúce dostanete viac."
Deti si sadli ku stolu a ich otec odišiel niečo nakupovať.

Oľga prišla k deťom.
"Myslím, že aj Oľga by mala dostať bitku," povedala Erika bratovi.
"Máš pravdu," povedal Michal.
"To nemyslíte vážne," povedala Oľga.
"Budeme na teba v obchode žalovať," povedal Michal.
"To nesmiete, to sa nepatrí," protestovala Oľga.
"Mala by si aj ty dostať bitku," povedala Erika.
"To iste," prisvedčil Michal.
"Ale však ja už mám skončenú školu," povedala Oľga. "Kto to kedy videl, biť také veľké dievča. Hocikto by vám povedal, že hovoríte sprostosti."
"Ty si sprostá," vyhlásil Michal. "Ty si to celé vymyslela. Dostali sme bitku kvôli tebe. Si staršia, máš mať viac rozumu."
"Ale nekradla som, tak nemám za čo bitku dostať," bránila sa Oľga.
"Ale bol to tvoj nápad," povedala Erika. "Nebudeme sa viac s tebou baviť. Dostali sme bitku kvôli tebe a ty si myslíš, že je všetko v poriadku."
"Ja som nepovedala, že je všetko v poriadku. Už mi bolo párkrat naznačené, že by som si zaslúžila výprask. Ale predsa také veľké dievčatá už bitku nedostávajú."
"Naozaj?" spýtala sa Erika
"A prečo nie?" spýtal sa súčasne Michal.
"Viete čo?" navrhla Oľga. "Aby sme sa pomerili a aby bolo všetko tak správne, ako to má byť, tak môžete povedať svojmu otcovi všetko, ako to bolo, že ja som vám povedala, aby ste tie jablká zobrali. Povedzte mu, čo sa stalo, ale nevysvetľujte mu, že by som aj ja mala dostať bitku. Nechajme to na neho, čo povie keď bude vedieť, ako sa čo stalo. Ale to mu nehovorte, že aby dal bitku aj mne. On už bude vedieť ako čo ďalej. A keď
rozhodne, že tiež dostanem bitku, tak nebudem mať nijaké námietky."
Takto premyslene Oľga prichystala očakávanú situáciu. Deti prikývli, že teda dobre. 
Všetci sedeli a čakali. Potom sa otvorili dvere a vošiel Oľgin strýko.
"Počuj, oco," povedala Erika. "Chceme ti povedať niečo o tých jablkách. To bolo tak, že Oľga nám povedala, aby sme si z nich zobrali a potom dali aj jej."
Strýko sa podíval na Oľgu.
"Tak je," potvrdila Oľga.
"Teda, ona to celé vymyslela," povedal Michal.
Strýko sa znovu pozrel na Oľgu.
"Tak, Oľga, čo ty na to?"
Oľga neodpovedala.
Chvíľku bolo ticho a potom sa ozvala Erika.
"Oľga sama povedala, že nebude mať námietky, keby aj ona mala dostať bitku."
Strýko sa znovu pozrel na Oľgu.
"Oľga, takto si to povedala?"
Oľga iba vytreštila oči na Eriku a nezmohla sa na slovo a strýko povedal
"Vieš čo, dievča, poď vedľa."
Spolu odišli do Oľginej izby.

Po niekoľkých minútach strýko vyšiel von. Dvere nechal trochu otvorené. Sotva odišiel, deti nakukli dnu.
Oľga ležala na vysokom gauči, pripravená na výprask. Ruky mala natiahnuté dopredu, priviazané ku tyčkám pri ľavom okraji gauča. Jej nohavice boli prehodené cez stoličku. Blúzku mala trochu vyhrnutú a nohavičky stiahnuté až pod kolená. Podívala sa ku dverám, všimla si, že deti sa pozerajú na ňu, nepovedala však nič. Keď 
deti počuli, že otec prichádza, odstúpili od dverí. V ruke držal palicu, s ktorou sa nedávno hrali. Vošiel do izby ku Oľge a zavrel dvere.
Deti si sadli vedľa seba.
"Tá má ale veľký zadok," povedal Michal.
"Predtým sa mi ani nezdalo, že má taký veľký," povedala Erika.
Potom bolo počuť, ako palica dopadla a nasledovalo hlasné vzdychnutie.
"Už ju bije," povedal Michal.
"Však nech jej dá poriadne," povedala Erika.
Deti sedeli vedľa seba a pozerali sa na dvere. Počúvali Oľgine výkriky. 
"Dobre vrieska," povedal Michal.
Z vedľajšej izby sa ozýval krik a plač.
"Asi je na ňu naozaj nahnevaný," povedala Erika. "Zdá sa mi, že už aj predtým bol nespokojný s jej správaním."
Výprask pokračoval. Strýko bil Oľgu a Oľga revala.
"Poďme von," povedal Michal.
"Radšej sa spýtajme otca, aby nás nehľadal."
"Dobre, počkajme ešte."
Vrieskanie stíchlo. Michal sa podíval na sestru.
"Pôjdeme sa opýtať?"
"Počkaj chvíľku," povedala Erika.
Otvorili sa dvere a Oľga vyšla von. Nemala už na sebe nohavice, ale sukňu. Išla pomaly, mala zvláštny výraz a na lícach slzy.
"To sme netušili, že dostaneš takú veľkú bitku," povedala Erika.
"Zaslúžila som si," povedala Oľga nezvyklým zmeneným hlasom. "Ale iste si dlho nesadnem."

Erika išla za otcom a spýtala sa
"Môžeme ísť spolu von?"
"Dobre, choďte, ale iba tu do záhrady."
Michal s Erikou sa prechádzali v záhrade a pozerali sa, čo kde rastie. Oľga si ľahla v záhrade na lavičku. Blížil sa večer a nebo bolo zatiahnuté mrakmi. Pofukoval vlažný vietor a ochladzoval Oľgu, ktorá ležala na lavičke, bradu si opierala o okraj lavičky a pozerala sa dolu na trávu a kvety.

autor: Pressibarg