Erotická poviedka

Stratené ilúzie

Marta už odišla a zanechala ma napospas spomienkam i príjemným poci-tom . Ležal som tu už viac ako mesiac a tak je jasné, že aj keď som mal telo zúbožené, občas som pocítil príznaky sexuálnej absencie. Obzvlášť v posledných dňoch, kedy bolesti znateľne poľavili, sa mi hormóny začali tlačiť na mozog. Bol som jej preto vďačný, že za mnou prišla a pomohla mi znížiť ich tlak. Nebolo to prvýkrát, kedy som vďaka nej ejakuloval. Rozdiel bol ale v tom, že predtým som bol zdravý a ejakuláciou som završoval naše občasné milovanie. Dnes sa však takmer nemôžem hýbať a tak je nemožné, aby som si ho vyhonil ja sám.



Keď sme sa s Martou spoznali, bolo to ešte také strapaté dievča, na prvý pohľad nápadné svojimi ryšavými vlasmi. Padla mi proste do oka, keď ma pri náhodných stretnutiach zdravívala a pri tom sa usmievala krásnymi očami. Čoskoro mi bolo zrejmé, ako sa jej chce so mnou koketovať a akoby nenápadne ponúknu mojím pohľadom svoje celkom dobre vyvinuté poprsie. Prijal som jej hru, aj keď zatiaľ len tak napoly, pretože som v nej videl len peknú dcéru jedných susedov. Aj ja s ňou mierne koketoval a dával jej najavo, že sa mi páči a som si vedomý toho, že je proste fajn. Raz som ju stretol po nočnej, ako ponáhľa na autobus, ktorý jej očividne ušiel. Tak som ju teda naložil do auta a odviezol do školy namiesto neho. Bolo to príjemné porozprávať si hneď ráno s tým pekným mláďaťom, sršiacimi bezstarostným veselím. Vôbec mi nevadilo, že sa mi chcelo toľko spať a ani to, že si vlastne na mňa počkala a ja jej jej fintu prehltol. Bolo to natoľko príjemné, že som sa ja sám ponúkol, že ju odveziem častejšie, ak to bude chcieť. Stalo sa a ja ju vozil asi tak raz za týždeň, keď som mal voľno a alebo po nočnej. Je pochopiteľné, že sme sa zblížili a jeden druhému pri našich rozhovoroch odkrýval aj prvé drobné tajomstvá. Ďalej ako za slová zatiaľ naše dôvernosť nesiahal. Bol som rád, že si s ňou môžem takto porozprávať a porovnať jej názor s tým, ako sa na rôzne veci pozerá moja manželka. Niekedy som tak aj testoval, či a ako mám niečo svojej žene povedať. Cítil som jek sa s Martou psychicky zbližujeme a sme si stále bližšie. Niekoľkokrát ma napadla myšlienka, kam až sa takto dá zájsť a kedy to narazí na medze iných dimenzií. Nebola sama kto sa ma v tej dobe, len v náznakoch a nenápadne, pokúšal varovať. Snažila sa ma upozorniť na to, že s Johankou zrejme nie je všetko v poriadku a že mi asi zahýba . Bol som však trestuhodne hluchý. Bol som aj slepý a vôbec nevidel, ktorýkoľvek z tých nenápadných náznakov, dávajúcich všetkým varovaniam za pravdu.



Raz v zime sa stalo, že som kolegovi z práce prisľúbil pomoc pri zložení vyradených železničných podvalov. Mali sme pred nočné a tak sa to dalo popoludní zvládnuť. Doviezli mu však sotva polovicu a tak sme boli s prácou hotoví skôr, než sme počítali. Nehľadiac na to, že bola veľká zima , odmietol som pozvanie na horúci grog. Nielen preto, že som bol u kolegu autom, ale aj preto, že Johanka tou dobou prichádzala z práce a ja si povedal, že jej zájdem k vlaku naproti. K stanici som sa ale dostal neskôr a Johanka už bola preč. Otočil som teda auto a vydal sa cestou, ktorú normálne chodievala. Už som sa blížil ku križovatke, keď som ju uvidel veľký kus cesty pred sebou. Myslel som, že celkom prirodzene pôjde stále po tom istom chodníku a tak ju za malú chvíľu prídem a potom ju sviežu domov. Docela som sa preto zarazil, keď prešla ceste na druhú stranu a zamierila k domu, v ktorom sídlila autoškola. Bolo to pre mňa ako úder blesku. V stotine sekundy sa v mojej hlave vynorila všetky slová a tiež všetky náznaky, ktorými ma Marta aj tí ostatní, chceli na túto možnosť upozorniť. Nebol som si však stále istý a tak som len zastavil pri chodníku. Vo vzdialenosti, dostatočné na to, aby som nebol spozorovaný, som potom čakal čo sa bude diať. Bola vnútri už viac ako pol hodiny. Až potom sa otvorili dvere a na ulici spolu s Johankou vyšiel aj onen učiteľ. Nasadli spolu do auta a aj ja som rýchlo štartoval. Išiel som v úctivej vzdialenosti za nimi a sledoval ich na parkovisko blízko nášho domu. Aj keď som bol dosť ďaleko, predsa som zreteľne videl, ako sa vášnivo na rozlúčku bozkávali. Johanka vystúpila a vydala sa domov, učiteľ odišiel a ja nebol schopný pohybu. Ešte chvíľu som stál pri krajnici a potom len ťažko zašiel na parkovisko a odstavil auto . Bolestné poznanie i zlosť ma hnali domov. Súčasne som mal pocit, že nepoznám adresu toho bytu a vlastne ani nemám žiadny domov. Začal som ale pociťovať zimu a tá ma prinútila k tomu, aby som sa spamätal. Aby som sa ovládol a vydal sa na pohovor pravdy.



"Jéj Bedo, ty už si doma? Tak ahoj? Čakala som ťa ale neskôr." Johančin hlas, ktorý ma privítal v okamihu, keď som vstúpil do bytu, bol úplne normálny. Po tom, čo som videl, mi však pripadal celkom falošný. "Tak čo, ako ste to zvládli? Už to máte všetko zložené?" Johanka pokračovala vo svojej reči, zatiaľ čo ja sa opäť snažil upokojiť a hľadal slová , ktorá by som v tejto chvíli povedal. "Doviezli len malú fúru podvalov. S tým zvyškom si mákneme nabudúce.". Odpovedal som, akoby sa nič nestalo, na jej otázku. Až potom som sa len tak, akoby nič, spýtal ja jej. "A čo ty? Ako si sa mala a kedy si prišla domov?" Vedel som, že neodpovie pravdu. Na jej odpoveď som bol ale zvedavý a čakal na ňu ako na zmilovanie božie. "Jo, vďaka, celkom to šlo. Domov som sa dostala asi tak pred hodinou a doteďka som si čítala. "Nemohol som to už vydržať." O čom ten románik je? Nie je, len čisto náhodou, o jednej sviňu z autoškoly? "Doslova som tie slová vyprskol a potom ju prvýkrát udrel. Na malú chvíľu doslova stuhla. Bola, ako by skamenela. Vôbec nereagovala na tú facku a na rudnoucí tvár. Potom sa dala do usedavého plaču, odbehla do spálne a zamkla sa tam. Počul som cez dvere jej usedavý plač. Nechal som ju tam byť . Odišiel som do obývacej izby a aj keď som mal pred šichtu, nalial som si veľké štamprdle dobré domáce slivovice, dovezené z Valašska.



Za chvíľu za mnou prišla a celá sa triasla. "Máš Bedo pravdu." "Bola som zase v autoškole." "Som ako suka." "Sprostá neverná suka." Odmlčala sa, znovu si utrela slzy a pokračovala vo svojej reči ďalej. "S Vito to začalo už v autoškole . "" Raz pri jazdách sme zastavili a on ma začal vyzliekať. "" Pred tým som v sebe mala len teba. "" Bola som preto zvedavá, či je to s každým chlapom rovnaké, navyše som počula o tom, že ho má veľa veľkého. Bola som zvedavá. Vzrušovalo ma to a tak som dovolila, aby si ma vzal. "" Veľmi som sa potom, sama pred sebou, hanbila. "" Cítila som sa, ako keby som dostala výprask. "" zrelý ma svedomie a ja to, už pri tom, obrečela ako malé dievča. "" Prosím ťa odpusť mi to. "" Ja ťa mám rada. "" Prosím ťa. "" Prosím. "" Hneď sa s ním rozídem, chcem zostať len s tebou. " "Sľubujem, prosím ...."



Ja sám som pred Johankou spoznal viac dievčat a mladých žien, ktoré sa mi často nadbíhaly a ak ma priamo nezačali zvádzať, aspoň očividne sa mnou koketoval a snažili sa ma nažhaviť. Snažili sa ma lákať a otvorene ma pri tom vyzývali, aby som si k nim niečo dovolil. A potom, aby som si dovolil ešte viac. Že Johanka predo mnou nikoho nemala som si bol úplne istý. Stačilo spomenúť na vypožičaný byt a naše prvé milovanie. A taky na krv, ktorú sme nechali v cudzej posteli. I keď to pre mňa bolo kruté, dokázal som na druhej strane pochopiť jej zvedavosť. To ale bolo málo a tak som sa, ja hlúpy paroháč, cítil ako ten najväčší blbec, ktorý bol hluchý a slepý a takú dlhú dobu sa nechal opíjať rožkom. Mal som na ne na oba zlosť. Hnev som mal aj na seba. Hnev preto, že som bol tak dôverčivý a tak blbý. Hnev preto, že som sa nedokázal pozbierať, ísť za ním a nakopať mu do gulí. Hnev tiež preto, že som bol naivne verný a nevlez pod každou, hoci len pozdvihnutie sukňu. Bolo mi ľúto premárnených príležitostí a súčasne sa škrípaním zubov, som hovoril sám sebe "už nikdy, do smrti nikdy ". Nemal to, v žiadnom prípade, byť nástroj pomsty. Mala to byť len sebaobrana, aby som si už nikdy nemusel pripadať ako hlúpy, podvedený vôl.



Bolo to po poslednej nočnej, kedy som mal zaviezť Martu do školy. Bolo to dva dni potom, čo som sa dozvedel, že nosím parohy. Ešte sme sa od tej doby nevideli a tak som asi vyzeral dosť zachmúrený. Hnedka to na mne spoznala a pýtala sa, čo so mnou je. Nemal som chuť sa jej so svojimi parohy chváliť a tak som zaklamal a odvetil, že som po šichte uťahaný a niečo asi na mňa lezie. Svoju ženskú intuíciou určite spoznala, že to tak celkom nie je. Nechala ma však pri tom a rozprávala sama. Akoby sa ma snažila rozptýliť a priviesť ma na iné myšlienky. "Dneska píšeme písomku z histolky, ja na ňu nepôjdu." "Choďte prosím vás ďalej." Práve sme prichádzali ku škole, keď sa rozhodla , že tam nepôjde a zostane so mnou. Bolo to vlastne po prvý raz, čo zostala kvôli mne za školou. "A kam to teda ideme ďalej smerom?" "Nemám to obrátiť?" "Nechceš ísť domov?" Vedel som, že sa pýtam zbytočne a tak ma jej odpoveď ani neprekvapila. "To nie, mám chuť sa trochu prejsť." "Zastavte niekde, kdekoľvek za mestom a poďte so mnou." "Ako sa tak na vás pozerám, tak vám dnes prechádzka príde vhod." Vlastne mala pravdu a tak som rýchlo začal premýšľať kam ísť. Kde bude dobré miesto na prechádzku a hlavne, kde sa dá teraz v zime zastaviť. Napadla ma neďaleká priehrada, ktorej hladina teraz bola uväznená pod ľadom. Keď sme sa k nej priblížili, odbočil som na starú asfaltky a po pár metroch zastavil. Cesty, po ktorej dnes už nikto nejazdil, síce pokračovala ďalej a asi po kilometri mizla pod ľadom. Bola to jednoducho pamiatka na dobu, kedy tu ešte priehrada nebola. Cesty vtedy viedla až dole k rieke a potom, po kamennom moste, ktorý by pri nízkej hladine bol vidieť ešte teraz, prešla na protiľahlú breh a pokračovala k neďalekej dedine. Došli sme s Martou k brehu a musím povedať, že mi ten mrazík, štípající do tvárí, naozaj pomohol. Akoby zo mňa vyštípal chmúrne spomienky a doslova ma postavil na nohy. Marta sa prejavila ako rozverné, neposedné kozľa a sotva sme došli k brehu, už bola na ľade a začala sa šmýkať. Bolo mi naozaj príjemne. Tak som sa vydal za ňou a kĺzal sa doslova prvýkrát od svojich chlapčenských rokov. Čoskoro nám ale bolo zima a tak sme ustúpili do auta a vydali sa na cestu k domovu. Kúrenie v aute mi síce fungovalo dobre. Ale aj tak sme nestačili úplne rozmraziť ao nejakom zahrievania nemôže byť ani reč. Prichádzali sme práve na parkovisko a zamierili na miesto, z ktorého sme ráno vyrazili. "Neviem ako ty, ja mám ale dojem, že by to chcelo horúci grog." Bez akýchkoľvek postranných myšlienok som prehodil tahle slová a pozrel sa Marte do tváre. "Tak ten by bodol. "" Ja ale nemám rum. "" To nie je problém, ja ho mám. "" Ak máš chuť, poď so mnou, pozývam ťa. "" Tak dobre. "" Fajn. "Prijala moju ponuku vo chvíli, keď sme vystupovali z vozidla. Bolo to vlastne po prvý raz, kedy naše spoločné kroky zamierili do bytu jedného z nás.



Grog, ktorý sme ešte ani nedopili, nás naozaj zahrial a súčasne aj dokres -lil ten pekný pocit z predchádzajúceho kĺzanie. Bolo nám obom fajn. Marta si so záujmom prezerala moje platne a potom ma požiadala, nech nejakú z nich pustím. Vybral som jeden slaďáky, ktorý bol vtedy v móde a tak sa v krátkej chvíli bytom tichučko vinula zvodná melódia, ktorá nás zahriala ešte viac. "Mňa sa chce tancovať." "Smiem prosiť?" So zvláštnym, úsměvným zábleskom v očiach, ma Marta požiadala o tanec a predviedla úklone ako v starom filme. "To vieš, že môžeš . "" Ty jedno hadom. "Odpovedal som jej s úsmevom a už som odsúval kreslá aj konferenčný stolík. Priestoru už bolo dosť. Chytil som ju k tancu a obaja sme počas kratučké chvíľky podľahli čaru okamihu. Pesnička dohrala a my sme zostali stáť . Držali sme sa ďalej a snáď by sa aj zdalo, že obaja čakáme, kedy kapela spustí ďalšie pesničku. Kapela tu však nebola a tak sme sa po chvíli pustili a svorne natiahli ruky po svojich hrnečcích. Ten zvyšok nápoja bol už studený. ??nechutilo preto ako ten, z ktorého pôvodne ešte vystupovala para. A poznáte to - s jedlom rastie chuť. Obaja, Marta aj ja, sme mali chuť na horúci grog aj na ďalšie plouživý tanec. Aj keď som bol hostiteľ, ujala sa varenie ona. Keď nalievala do šálok rum, zdalo sa mi, že nás klame. Vzal som ju preto za ruku a naklonil ju spolu s nalévající fliaš. Bol to len krátky kontakt a predsa sme obaja pocítili, že nás k sebe posunul kúsok bližšie. Je pravda, že sme sa držali a dotýkali už pri tanci pred malou chvíľou. Toto však bolo niečo iné a ja som cítil, že to mnohé zmení. dolial na rum horúcu vodu, pridala cukor aj každému na okraj hrnčeka koliesko citróna. Potom, akoby ona bola domáca pani , odniesla obaja grogy na tácke do izby. Nič na tom vlastne nebolo. Aj tak ma to ale blyslo do očí a ja si v duchu pomyslel, že už sa chová, akoby tu bola doma. V izbe som si sadol proti nej. odpíjal sme horúci grog ao čomsi sme pri tom klábosili. Cítil som v žilách príjemné teplo a úplne zabudol na únavu, spôsobenú tým, že som bol po nočnej. V jednej chvíli pustila uško svojho hrnčeka a ruku položila na stôl vedľa neho. Bolo mi s ňou tak pekne. Snáď preto, aby som jej za tie krásne chvíle poďakoval, natiahol som svoju ruku a položil na jej. Ani sa nepohla, len ku mne zdvihla oči a chvíľu sa na mňa pozorne dívala. Potom je zas sklopila k stolu a pokračovala vo svojej reči bez toho, aby narušila súvislosť. nekládol odpor, keď som zhlboka jej ruku a spolu so svojou dosiahol neutrálny priestor uprostred stolíka. Rozprávali sme a popíjali, až kým naše hrnčeky neboli prázdne. Potom som opäť zapol gramofón a my sme pokračovali v tanci. Bolo to síce pokračovanie, bolo však natoľko iné, že keby nešlo o časovú postupnosť, mohol by som hovoriť o jeho inej dimenzii. Kým predtým sme boli ako dvaja náhodní tanečníci, z ktorých každý sa tomu druhému drží od tela, teraz sme tancovali telo na telo a jej hlava spočívala na mojom pleci. Jej vlasy sa dotýkali mojej tváre a zatiaľ čo môj nos cítil vôňu šampónu, ktorým si je zrejme dnes ráno umývala, videl som okom aj medenú farbu jej vlasov. Bolo mi prekrásne a nič mi nebránilo v tom, aby som jej to dal najavo. "Moc pekne voniaš Martičko." Konštatoval som skutočnosť, ktorú som práve vnímal. Svoju tvár som priklonil k jej hlave a práve jej som ju pohladil. "Myslíte to vážne?" Pýtala sa a zdvihla pri tom hlavu a uprene sa mi zadívala do očí. "Smrteľne vážne," Znela má odpoveď a ja sa sklonil k jej čelu. "Naozaj prekrásne voniaš." Má slová, ktorá bola uistením tých predošlých, som doplnil letmým bozkom na jej hladké čelo. "Je mi s tebou Martičko moc pekne. "" Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi by som ťa chcel bozkávať. "" Bozkávať tvoje čelo, tvoje oči aj tvoj nos. "Na malú chvíľu som svoju reč prerušil a názorne som jej predviedol to všetko, čo by som podľa svojich predchádzajúcich slov chcel. Nič nenamietala, len mlčky privrela oči. Ešte stále som ju držal v náručí a zacítil som jej vnútornú chvenie. "Chcel by som bozkávať tvoja ústa i tvoj krk." Pokračoval som vo svojom vyznaní a opäť som jej predviedol čo tými slovami mienim. Zakaždým sa len zachvela a sotva znateľne, vo chvíli, keď sa vzrušene nadýchla, pohla svojimi perami. "Chcel by som bozkávať tvoja prsia, tvoje bruško aj tvoj klin." Zhrnul som zoznam všetkého, po čom som v danej chvíli túžil. Povolila svoje paže a ma tým umožnila, aby som, hoci bola oblečená, so svojimi perami dotkol všetkých miest, o ktorých som pred chvíľou hovoril. Pobozkal som ju teda na hroty oboch prsníkov, na jej pupok aj niekoľkokrát niekam na jej lonovou kosť. Stála tam ako socha, aj keď bolo úplne zrejme, že už nemôže svoje vzrušenie udržať. Keď som sa narovnal a znovu stál proti nej, chytila ??ma oboma rukami okolo krku a začala mne vášnivo bozkávať. Bolo mi jedno, že v tom nemá cvik, opätoval som jej snahu. Využil som aj ich pootvorených pier a vsunul jazyk do jej úst. Rýchlo sa učila a aj ja mal veľmi skoro aj jej jazyk vo svojich ústach. Nijako som túto činnosť nerušil. Iba som do svojich rúk uchopil spodný lem jej svetra a pozvoľna ho dvíhal k jej ramenám. Mala ho už zhrnutý na hrudi, keď plna súhlasu zdvihla svoje ruky a umožnila, aby som ho vyzliekol nad jej ramená. Potom som ho pretiahol aj cez jej hlavu, Vo chvíli, keď som ju znova bozkával, vrátil som ruky k jej telu . Najprv som ju objal a pohladil po bokoch. Potom som sa venoval jej blúzke a, gombík po gombíkov, začal uvoľňovať jej zovretia. Za malú chvíľu bola úplne rozopnutá a tak som jej spodok vytiahol z Martiných nohavíc. Znovu z nej úplne ochotne vytiahla obe ruky a tak už jej hornú polovicu zakrývala len podprsenka. Vznikla tak úplne nevyvážená situácia. Kým jej horná časť bola svojou holou kožou z naprostej väčšiny nahá, spodok bol ešte úplne zahalený látkou jej nohavíc. Vo chvíli, keď som sa začal zaoberať jej rázporkom a rozopínať jej zips, Marta si vzala pod patronát moju košeľu. Trvalo potom len chvíľu a moja hruď už bola úplne nahá. Keď som jej sťahoval nohavice, najskôr som jej pobozkal obnažený pupok a svojím jazykom otestoval jeho kráter. Potom, keď mala nohavice na predkoleniach , som znova, aj keď cez slabú tkaninu nohavičiek, pobozkal jej klin. Úplne oddane potom Marta postupne zdvihla svoje nohy a tak mi umožnili, aby som jej vyzliekol nohavice docela. Stála teraz predo mnou len vo svojom spodnom prádle. Obaja sme úplne jasne cítili, že práve dnes nadišiel náš deň D. Nečakal som, až mi pomôže z nohavíc a behom chvíľky som aj ja bol iba v trenírkach. "Túžim po tebe Marťankov a chcem sa s tebou dnes milovať." "Veľmi si ťa ale vážim a nezájde ďalej , ako sama budeš chcieť. "Možno to bola zbytočná a hlúpa slová. Bola však taká, aký som tiež ja. Aj keď som občas, ešte pred svadbou, cítíval nad ženami prevahu, nikdy som ju nezneužil a vždy som konal v obojstrannom súhlase. "Ja vás chcem tiež." "Sám ani neviete, ako dlho už túžim po tom, až to spoznáte." Bolo to jednoznačné. Siahol som preto po svojich trenkách, zatiaľ čo sa zbavila posledného bielizne a už stála predo mnou úplne nahá. Bolo to morbídne, spomenul som si však na Johanku a na to, ako som ju zbavil panenstva. Nie kvôli samotnej Johanke, ale kvôli krvavé škvrne, ktorú sme nechali v vypožičané posteli. "Už si sa s niekým milovala?" Spýtal som sa preto svojou mladé spoločníčky. "Ešte nie." "Neboj sa, budem citlivý a dám si pozor na to, aby to bolo pre teba prvýkrát čo možno najkrajšie." Mal som vlastne povedať aj bezpečné, pretože som neužíval kondómy. Nielen preto, že som nemal žiadne náhodné sexuálne styky, nielen preto, že som v tej dobe striekal len do Johanky a túžil po tom, aby sa stala tehotnou. Bolo to aj preto, že som dával za pravdu starému Klementovi, ktorý hovorieval: "sústo s prezervatívom je rovnaké, ako keď lige sladký med cez sklo. "To všetko som mal na mysli vo chvíľach, kedy som na koberec izby pokladal deku, už roky ležiace bez úžitku v skrini, a na ňu dva preložené farebné uteráky. Kým ja si so záujmom prezeral jej klin , rovnako hrdzavý ako jej hlava, prezerala si Marta moje stoporený pohlavia a určite uvažovala o tom, aké to vlastne bude, až jej ho do nej ponorím. Ako som jej sľúbil, bol som úplne ohľaduplný. Len pomaly a nežne som ľahli do postele medzi jej roztiahnuté nohy a ešte nežnejšie som jej do Jůliny tlačil svojho chlapca. Rovnako tak nežne som ju s ním potom prechádzal sem a tam. Cítil som sprvu ako ju zabolelo, keď som ju zbavil panenstva. Rovnako tak som potom cítil, že sa jej to začína páčiť . A potom, za sprievodu milostných vzdychov, sprevádzaných momentovou zovretím jej pohlavia, som spoznal, že som bol úspešný av jej mysli už navždy zanechal tú najkrajšiu spomienku. Ja sám som ešte hotový nebol. Tak som ju, veľmi pomaly, šoustal ďalej. Cítil som, akú rozkoš jej moja prítomnosť pôsobí v jej tele a snažil sa to predĺžiť, ako to len bolo možné. Došek som až k samej hranici, Potom mi bolo jasné, že dlhšie už to nevydržím. vykĺzla som preto rýchlo z jej tela a svoje kolená dal zvonku vedľa jej nôh. Potom som ju svojimi slovami aj tlakom dovnútra naviedol k tomu, aby úplne zrazila nohy k sebe a medzi stehnami stisla môjho pindíka. Stlačenie ich stehien, zatiaľ čo ja sa zdvíhal hore a potom zase klesal, teraz simuloval jej prirodzenie a veľmi skoro som bol hotový aj ja. Krvavé škvrny, svedčiace o strate panenstva boli nepatrné a dalo by sa povedať, že je išlo veľkosťou porovnať so škvrnou, ktorú som svojou ejakuláciou spôsobil ja sám. Bolo už po všetkom podstatnom a tak, zatiaľ čo sa Marta sprchovala, natiahol som budík a pripravil svoju posteľ. Potom som sa osprchoval aj ja a úplne uvoľnený a spokojný ľahol si do postele, kde už, s očami upretými k stropu, odpočívala Marta po svojej prvej súloži. Vliezol som si k nej pod deku a znova som ju pobozkal. Pritúlila sa ku mne a obaja, hoci úplne nahí, sme po krátkej chvíli zaspali. Zobudil nás až budík, upozorňujúci na nutnosť vzájomného rozlúčku. Pre oboch z nás to bolo natoľko krásne, že nebolo najmenších pochýb o tom , že dneškom začal náš vzťah a sexuálny zblíženie. Ešte pri lúčení, z nepochopiteľné zotrvačnosti, mi Marta výkalov. Musel som jej to doslova povedať a požiadať ju, aby mi hovorila menom a výkalov len pred ľuďmi, ktorým by naše dôvernosť mala byť večným tajomstvom . Nasledujúci deň som mal voľno. Dohodli sme sa preto, že na ňu počkám pred školou a odveziem ju domov. Potom odišla a ja som skontroloval, či po nej niekde nezostal nejaký hrdzavý vlas. Nakoniec som sa obliekol, poklidil hrnčeky a pri zapnutom gramofónu očakával príchod Johanky. Za iných okolností by som celkom iste pocítil hryzavé výčitky svedomia. Dnes som ich ale nemal. Len ma napadlo, že naše účty sú aspoň z časti vyrovnané a ja si nemusím, kvôli jej previnenie, čokoľvek vyčítať.
< br />



Ukážka poviedky z novo pripravovanej knihy, prosíme o zaslanie vašich názorov a ohlasov na autorov email A.Frei @ seznam.cz .


autor: Alois Frei