Erotická poviedka

Iba žena

Prišla o dva dni skôr ako kamarátka. V jadranskom zapadákove bolo teplo a ticho. Penzión na skale nad morom poskytoval dokonalé súkromie. Na parkovisku len dodávka, ktorou majiteľ doviezol to, čo dáva štvrtková miestna tržnica. Jeho žena, skôr ako sa pustila do prípravy večere, vysvetlila Maji ako sa dostane na pláž.

Má pravdu, toto je pravý okamih na popoludňajšie uvoľňujúce kúpanie. Dobre mi padne aj samota, ktorú tá miniatúrna plážička ponúka - rozmýšľala Maja, kým sa spúšťala kamenitým strmým chodníčkom dole k moru. Konečne to miestečko aj uvidela: zaclonené od akýchkoľvek pohľadov, a prístupné azda len člnom zo samého mora. Medzi skalami bolo ima pár metrov štvorcových piesku.

Malá, ale stála za to. Maja sa s pôžitkom položila na horúci povrch. Zdola teplý piesok, a zhora slnko. Prenikali každučkú časť jej tela. Mestský stres zmylo už prvé kúpanie. Teraz zostala iba žena, ktorá leží v pravidelnom šume vĺn vôni morského pobrežia. Cítila, ako jej lono pomaly rozkvitá, v polosne si spomenula na všetko príjemné, čo tá časť jej tela môže zažiť...

V šume mora ho nebolo počuť. Iba zacítila tieň na svojej koži. Ten chládok zmiernil kontrast medzi rozhorúčenou pokožkou a jeho mokrou rukou. Dotyk bol veľmi nežný, pomalý a uznanlivý. Iba to jej zabránilo v panike. Veď ani nevedela kto to je a ako sa tu objavil, leží na bruchu nahá pred cudzím človekom... Civilizačné dilemy jej vyriešil vzápätí. Načiahol sa za šatkou z jej slameného klobúka a zaviazal jej oči. Tak. A teraz ani nebude vedieť ako vyzerá. Teraz už len bude prijímať to, čo urobí. Zdá sa, že číta aj priania, o ktorých ani sama nevie...

Od členkov pomaly až hore po zadok. Znova. Teraz od ramien, cez chrbát... bozk tam kde je srdce. Znova... Akosi vie, ako miluje nežné hladenie na zadočku. Už cíti, ako jej puchne žemlička, celá šťavnatá... len neprestávaj...

Prestal. Už vyschol. Položil sa na ňu celou dĺžkou svojho tela. Iba zľahka. Cítila mužskú silu, pokožku. Aj to, že nemá plavky, ktoré by ho obmedzovali. Zavlnila sa aby ho viac zacítila. Jeho horúci a tvrdý nástroj hladil ryhu jej zadočku. Trochu roztiahla nohy a vystrčila ritku. Mušlička volala o pomoc, chcela ho tam hned. Ale džentlmen sa nenáhlil. Skúmal, hladil, kĺzal, cítila, že sa mu páči a že jej chce dobre... a robil to skvele. Celý čas mala ruky zložené pod tvárou. Ale pohyby jej panvy asi už boli dosť veľavravné: konečne vošiel.

Tá rozkoš, to naplnenie! Nezdržala sa a nadšene vzdychla. Dostala nežný bozk na šiju. A teraz pomaličky... Stihla si uvedomiť každý milimeter pohybu v navretej chodbičke. Nikdy ju celkom neopustil, ale zakaždým, keď znovu vošiel, zacítila jeho žaluď ako sa predral cez citlivý prsteň vchodu. Aaach. Hlbšie vovnútri ho zvierala jemnými svalmi, zamdlievajúcimi od slasti. Už sa celá triasla, rozkoš mala v krku, v rukách aj nohách. Skôr ako sa podoprel inak, pohladil ju zboku po prsiach, pritlačených na osuške. Potom ešte zrýchlil... výbuch. Zdalo sa jej normálne, že kvíli. Nejaký čas trvalo, kým prišla k sebe. Prestal ju objímať a pokryl jej telo sériou rozlúčkových bozkov.
Ešte jeden na ústa - a už znova len šum mora. Aj by uverila, že sa jej to iba snívalo. Ale zostala jej šatka na očiach. Keď ju dala dole, videla nádherný západ slnka nad hladinou, na ktorej nebolo žiadnej loďky ani iného plavidla.

Večera pani domácej bola jednoduchá a vynikajúca. V naškrobenej bielej posteli zaspávala ako batoľa. Pokožka trochu sčervenená od slnka. Lono úplne spokojné. Ani pracovníčka, ani dcéra, ani mama, ani občianka inej republiky, dokonca ani Maja... iba žena.

autor: Maja