Erotická poviedka

Deviata vlna

Párkrát sa stalo, že som sa vracal z nočnej a nemohol sa dostať do bytu. Nebolo to však preto, že by tu bola Johanka, zamknutá so svojím milencom. Nemohla si jednoducho zvyknúť, že namiesto kľučky, máme na vonkajšej strane dverí guľu a ráno v zhone zabuchla kľúče v zámku. Nijako som nemohol otvoriť. A volať hneď kvôli tomu zámočníka? Bola to ošemetná situácia a mne neostávalo nič iné, ako prejsť na protiľahlú časť poschodia a zazvoniť u susedov, čo mali balkón vedľa nás. No a potom, ak bol niekto doma, som s očami, slepenýma ospalosťou, preliezal balkónová zábradlia a liezol domov pootvoreným oknom. Vlastne mi u susedov otvárala len susedka, ktorá, hoci bola veľmi mladá, mala niečo s očami a zo zdravotných dôvodov nebola nikde zamestnaná.



Tentoraz to však bolo naopak. Už som bol doma, vyliezol z teplej vane a urobil si svoju rannú voňavú kávu. Je to zvláštne. Ľudia hovoria, že by po hrnčeka kávy nezaspali. Na mňa tak ale táto tekutina nepôsobí a mám ju ako akúsi lahôdku , ktorú si doprajem ako idem spať. Zrazu niekto zazvonil a tak som otvoril dvere. Za nimi stála susedka, ktorá ma zvyčajne púšťala na balkón. Dneska, zatiaľ čo pripravovala za dvere odpadkový kôš, si zabuchla ona a prišla preto s prosbou, aby som dnes liezol opačným smerom a pustil ju tak k nej domov. Bolo to jednoduché. Hodil som na seba košeľu a nohavice, dal si ešte jeden hlt kávy a už som prehadzovali nohu cez zábradlie. Netrvalo to teda možno ani päť minút a ja už púšťal z chodby do bytu jeho pani. Chcel som hneď ísť, aby mi káva teplá. Zadržala ma však, že ak od nej nechcem kafe, tak nech si pred spaním s ňou ťuknite troškou whisky. To bolo niečo iné. Hodil som preto spiatočku a posadil sa do pohodlného kreslá. Až teraz som si ju poriadne prezrel a zistil, že krátko pred tým zrejme vstala a len stačila cez seba prehodiť krátky župan. Pod ním jej nepřečuhoval žiadny kus látky. Preto mi blyslo hlavou, či má tak krátku košieľku a alebo je pod ním úplne nahá. Docela si ma tá myšlienka získala a ja si pomyslel, že by nebolo vôbec od veci, keby mi pred spaním predviedla peknú uspávanku.



Naliala do malých pohárov pitie a jednu z nich mi podala. "Normálne tvrdé nepijem." "Dneska ste ma však vyslobodil a tak urobím výnimku." Veril som, že hovorí pravdu. Celkom sa mi to hodilo. Whisky, ktoré je v našich končinách sviatočnom tovarom mám rád. A navyše sa naskytla príležitosť, aby sme utužili susedské vzťahy. "To nestálo za reč." "Vy sama ste občas moja záchrana a vidíte, ešte som vás na nič nepozval." "Vidíte aká som hanba, to budem musieť čoskoro napraviť." Snažil som sa kút železo, kým bolo horúce. "Čo by ste povedali tomu, keby náš prvý prípitok bol tiež na tykanie?." "Som pre a hovoria mi Vlasta." "A mne zas Béďa.", dokončil som naše predstavovaní vo chvíli , kedy som sa zdvíhal z kresla, aby som si s ňou mohol přiťuknout. Zaznelo cinknutie skla a ja som pokračoval slovami "A ešte pusu." Ani som nečakal čo odpovie, vzal som ju voľnou rukou okolo krku a ľahko spojil naše pery. V tej chvíľu som zazrel jej viečka, ktorá vo chvíli bozku prekryla šilhající oči. V tej chvíli sa jej šije úplne nepatrne zachvela. Uvedomil som si, že som ju prebudil a teraz sa snaží potlačiť svoje nečakané vzrušenie. Obaja sme sa už napili a teraz sme proti sebe stáli tvárou v tvár. Mal som chuť ju objať a znova pobozkať. Zdalo sa mi to však až príliš rýchle. A tak som sa posadil. Možno si v tejto chvíli myslela, že už je po všetkom a svoje vzrušenie utlmí. "Nebudeme predsa len stať. "Zatiaľ, čo som sa predklonil a chytil jej ruku, som ju vyzval nech sa posadí." Poď, sadni si ku mne. "Bolo nám obom jasné, že vedľa mňa sa nezmestí. Aj preto ju moja ruka viedla tak , aby sa, bokom ku mne, posadila na môj klin. Urobila tak váhavo, akoby sa mne bála. Ja som však vedel, že len márne zápasí a bojuje sama so sebou. "Vieš dobre čo robíš?" Spýtala sa ma vo chvíli keď dopil a pohárik odložila na stôl. "Neviem." "Chcem ale robiť príjemné veci a som si istý, že sa mi to s tebou podarí." "A čo tvoja žena?" "A čo tvoj muž?" Voči Johanke som si nemal čo vyčítať a ako to mala doma ona, to Boh vie. Vlastne som v tej dobe spal občas is Martou. To ale nebola láska. To bol z mojej strany len sex. "Povedal by som, že sú teraz práve mimo hru." "Záleží na tebe čo ďalej. "Nečakal som čo odpovie a zatiahol za zaviazaný pásik županu. Mlčala, keď som znovu zhlboka a úplne uvoľnil mašličku. Rovnako tak nehlesla, keď som jej odhrnul župan a obnažil priesvitnú nočnú košeľu. Videl som, ako vzrušene dýchala a ako sa jej pri tom pohybujú prsia. Na slabé látke sa celkom zreteľne rysovala zdurené bradavky, obklopené zreteľnými, výraznými dvorci. Vzal som tú nádheru do dlane a miernym pozvednutím som ju potěžkal. Pohladil som ju pod jej previsom a potom sa vrátil až na samý hrot. Videl som zreteľne, že sa jej to páči. priviera oči a jej pery sa chvejú v úplne osobitnom úsmevu. Položila si hlavu na moje rameno a ja som cítil jej vlasy, príjemne voňajúce šampónom. Látka na ich prsiach mi zrazu prekážala. Preto som položil ruku na jej nohu a vsunul pod nočnú košeľu. Veľmi pomaly, ako by bola slimák, som ju potom, po vonkajšej strane tela, posúval stále vyššie.



Na chvíľu som sa zastavil na jej boku a pohladil ju po bedrovom kĺbe. Potom som svojim pohybom kopíroval zlom jej sediaceho tela, potom stúpal ďalej a zastavil sa až takmer v jej podpazuší. Stačilo teraz, aby som svoju ruku trošku priblížil. Znovu som držal jej prsník a mal ho vo svojej roztvorené hrsti. Vo chvíľach, kedy som na tieto miesta putoval, zhrnula moja stúpajúca ruka jej košieľku a postupne odkrývali jej klin. Teraz som ho videl v plnej kráse, ako sa krčil a schovával medzi jej, v sede len mierne roztvorenými stehnami. Bol pekne huňatý a straatý, ako naježené mačiatko. Bol ale napodiv tmavý, tak kontrastne v porovnaní s blonďavou farbou jej vlasov. Až teraz mi teda došlo, že nie je pravá blondína a ja sa vďaka prelivu len mýlil. Bolo to fuk. O to viac vynikal jej čierny kopček, ktorý ma doslova nabádal, aby som ho pohladil, aby som si na neho šáh. To len tak pre začiatok, to sa vie. Urobil som to a zas som ucítil, ako sa zachvela rozkošou. Len malú chvíľku, snáď aby sa nepovedalo, zostala sedieť tak ako bola. Stačilo jej však mačičku pohladiť a už mi sama robila cestu a dávala kolená pekne na stranu. Bozkávala moju tvár, sklonenú tak, aby som jej videl do lona. V krátkej chvíli som zacítil, ako ma svojim jazykom šteklí na ušnom laloku a potom aj vo vnútri, v jeho strede. Krásne to šimralo a ja si hovoril, že to s jazykom vie. Už som sa tešil, kde všade mi to ukáže. Ruky som ale pohov nedal a krúžilo po ten jej bochník, akoby bol z cesta a ja ho musel riadne prepracovať. Cítil som v jedných miestach akýsi roztomilý výstupok, ktorý sa, akoby bol z gumy, pod mojimi prstami ohýbal a len čo som povolil, sa zase zdvíhal späť. Zatiaľ, čo som si s ním tak hral, ??začala mi rozopínať košeľu a potom ju, ťahom za látku na bruchu, súkať z mojich nohavíc. Teraz už som na nič nečakal. Pustil som jej klin a strčil ruku pod jej kolená. Druhou, čo som mal celý čas za jej chrbtom , som len zasunul do jej podpazušia. "Tak čo, kam ťa mám odniesť a do ktorej postele si ťa mám položiť?". Bola to rečnícka otázka. Už som ju niesol k dverám spálne a moment počkal, ako stisla ich kľučku. Potom som je nôh otvoril a zamieril k tej najbližšej posteli. Hneď som ju nepoložil. Nechal som ju spočinúť na nohách a dvoma pohybmi ju vyzliekol župan i nočnú košeľu. Potom som do nej v žartu strčil a pozeral sa, ako sa rúbe na chrbát. zvalil sa do postele, smiala sa, a pri tom sledovala, ako sa vyzliekajú do naha. Nerád šoustání prerušujem a tak som sa spýtal, či by nebolo lepšie, aby som si zašiel domov pre kondóm. Nebolo ale potrebné, pretože v sebe mala Dánov, to bežné vnútromaternicové teliesko. Bol som celkom rád. prvom rade nebolo treba strácať čas, za druhé nemám prezervatívy rád a dávam za pravdu jednému príslovie. Ako hovorieval v práci starý Klement: "sústo s prezervatívom je to rovnaké, ako keď sa líže med cez sklo." Už som bol pripravený. Tiež môj chlapec, ktorý stál vo vzornom pozore, akoby čakal, až mu dám povel k útoku. Zatiaľ som ale neponáhľal. Z výšky svojej postavy som znova pozrel na jej klin a hneď ho nahlas pochválil. "No, aby som povedal pravdu, tak ju máš moc peknú. "" Nedá sa nič robiť, musím si ju poriadne prezrieť. "Nestačila sa ani ozvať.



Už som kľačal pri posteli medzi jej roztiahnutými nohami a mal som jej zarastený kopček priamo pred nosom. Vyzeralo to, ako by som si k nemu chcel čuchnout. Nechcel som. Len som ju párkrát nosom pošimral ten výstupok, ktorý mi pripadal, akoby na mne chcela tam dole vyplaziť jazyk. Miesto nej som ale vyplazil jazyk ja a jedným ťahom som ju po celej dĺžke prolízl. Znovu sa zachvela az ich úst sa vydral súhlasné vzdychy. Pracoval som poctivo a tak sa za krátku chvíľu pod ňou posteľ len klepala. Vlasta sa celá triasla, po malej chvíli sa vlnila, akoby chcela tancovať v ležiacej polohe. Potom sebou začala trýzniť, ako by mala epilepsii. Stonala pri tom a, hoci mi to bolo divné, tiekli jej slzy šťastia po tvári. "Poď už, prosím ťa už poď.", Nezaškodila by mi vo chvíli, keď prečkala prvú vlnu orgazmu a neomylne cítila, že prídu vlny ďalšie. Sotva som sa stihol narovnať a už sebou mrskla a zaujala, uprostred postele, ženskú pozíciu na milovanie. Na nič som nečakal a bol som hneď na nej. Obaja sme boli rozparádění do krajnosti a tak sa do nej môj chlapec ponoril, ako by práve do nej odnepamäti patril. Bolo to nádherné a jej orgazmy na nej útočili ako vlna za vlnou. Teraz už sa nezmítala, len unavene, so zavretými očami, otáčala hlavou za strany na stranu, hrýzla sa do svojich pier as rukami, rozhozenýma do šírky, zarýval každučký necht do bieleho plachty. Hovorí sa, že deviata vlna býva osudná. Ja viem, že je to len náhoda. Keď sa tá deviata cez ňu preliala, strhla aj mne a môj gejzír vytryskol do jej lona. Jej hlava sa už len hojdala a Vlasta namáhavo dýchala. "Prosím ťa prestaň, alebo ma zničíš." "Už nemôžem, už dosť." Ja sám som už bol unavený. Preto som sa do nej ešte párkrát, akoby na rozlúčku, ponoril a potom, jej prosbe s radosťou vyhovel. pregúlil som sa vedľa nej a tiež vychutnával krásu okamihu. Ležali sme úplne mlčky a vnútri svojich tiel vnímali, ako postupne doznievajú posledné záchvevy milostného vzrušenie. "Ja viem , že čo teraz poviem je hlúpe. ", prerušila mlčanie susedka." Niečo také som so svojim mužom neprežila. "" Vždy je v posteli dobrý. "" Niečo také však nevie. "Bola to pre mňa pochvala a ja sa v tej chvíli cítil rovnako, ako by som sa asi cítil, keby som bol olympijský šampión. Pochválil som ju tiež, aj keď si to vlastne len odležané na chrbte a nebyť oných prejavov bezmezného vzrušenie, mohol som mať strach, že si svoj chrbát otlakoch. Bolo už dávno poludnie , keď som odchádzal a konečne zaliezol do svojej postele.





Ukážka poviedky z novo pripravovanej knihy, prosíme o zaslanie vašich názorov a ohlasov na autorov email A.Frei @ seznam.cz .


autor: Alois Frei