Erotická poviedka

násilníci na Orlíku

Začiatkom septembra, na začiatku predajnej sezóny sme opäť s kolegom vyrazili na marketingové školenia. Večer sa vyvíjal ako zvyčajne, veľa pitia, balenie dievčat, občas nejaký bozk, ale po polnoci šiel kolega spať sám. Ja som sa rozhodol zostať ešte chvíľu s tou ženou, u ktorej som teraz sedel. Tá však asi po pol hodine odišla, ja ju odprevadil na izbu a vracal sa späť do sály. Otvoril som dvere, ale než som stačil vstúpiť, visela mi na krku neznáma žena a vášnivo ma bozkávala. Bola malá, trochu silnejší a nijako pekná. V tom zmätku a opitosti som sa však bránil len chabo. Spozoroval som okolo stojace ženy, ktoré tu čo ma bozkávala povzbudzovali a tlieskali. Po chvíľke však odišli. Očakával som, že ona žena takto vyhrala stávku a odíde za nimi. Namiesto toho ma bozkávala ďalej av nastal pokoji v zešeřelém kúte sály mi rozepla rázporok a chytila ??péro. V ten okamih vo mne začal vnútorný boj. Žena sa mi nepáčila a miesto sa mi tiež nezdalo ... ale to čo robila bolo tááák príjemné ... ako obvykle v súboji o nadvládu nad telom vyhral penis nad mozgom. Nechal som ženu, nech si robí čo chce, opätoval bozk, objal ju a Soukal ruky pod jej blúzku. V tom ma však rázne prerušila.



Chytila ??mi ruky, rázne mi ich dala za chrbát a akoby sa nič nestalo pokračovala s mojím penisom.



Nu čo. Zavrel som oči a oddával sa rozkoši. V tom som začul tiché cvaknutie a uštipnutie pri koreni penisu. Pozrel som sa a videl okolo koreňa svojho chvosta zamknutý kovový pásik, ktorým bol pripevnený elektrický paralizátor, medzi ktorého elektródami sa nachádzal pevne zafixovaný môj žaluď. vytreštil som oči na onú ??ženu. Akoby nič mi zapla rázporok, odstúpila a významne mi ukázala diaľkové ovládanie, ktoré zvierala v ruke. "Dúfam, že chápeš, čo sa tým zapína a budeš poslušný chlapček!".



"Teraz mi pobozkaj topánku", dodala, ľahko sa dotkla palcom tlačidlá na ovládanie a jednu nohu mierne přednožila. Len zlomok sekundy som váhal, či neblufuje, ale potom som sa rozhodol neriskovať. pokľakol som a pobozkal jej topánku.



"A teraz mi prines pitie! ... a nemysli si, má to väčší dosah, než si myslíš, či tu za dve minúty nebudeš, rovno to stlačím ". Koniec koncov, prečo by som jej nedošiel pre pitie, na tom nič nie je. Dúfam len, že pri bare nebude fronta.



Fronta tam nebola , ale na ceste späť som stretol kamarátky svojej otrokářky.



Akoby omylom do mňa strčil a pitie vyliali. polial ma studený pot. Ani som si nevyposlechl ich ospravedlnenia a dupotom sa vrátil k baru. Počas chvíľky som bežal späť. Už som bol v sále, keď v tom som mal pocit, akoby ma do rozkroku nakopla kobyla. skrútila som sa na zem a zostal chvíľu ležať. Zbehli sa nejakí ľudia a pýtali sa ma čo mi je. Za nimi som však videl svoju otrokářku, ktorá významne držala prst nad tlačidlom. "Nič, len som zakopol", vysvetľoval som.



Otrokářka ku mne prišla a povedala že už chce na izbu a je unavená, nech jej tam odnesie. Povedala to pred všetkými tými zvedavcov a ma nezostávalo, než prepadajúce sa hanbou jej vziať do náručia a niesť jej zo sály. Odmietla výťah, takže som jej musel do piateho poschodia vyniesť po schodoch.



Len za nami zaklapla dvere jej izby, musel som sa vyzliecť do naha.



Keď sa nepozerala, skúšal som si zariadenie prezrieť, či by som ho nedokázal zložiť, alebo zneškodniť, ale musel som konštatovať, že by som to síce asi dokázal, ale musela by ma nechať aspoň 5 minút osamote. To však rozhodne nemala v úmysle.



Išli sme do kúpeľne, kde som jej musel zubami vyzliecť. Trošku mi pomohla s gombíkmi, ale zips som musel rozopnúť sám a nohavice, ponožky aj nohavičky som sťahoval aj sám, len za pomôcť zubov. Vošla do sprchy, namočila žinku, postriekala jej sprchovacím gélom a takto pripravenú mi ju dala do pusy. "Tak, umy ma! Úplne všade a dôkladne! Neboj, tá vecička je vodotesná." Trvalo mi to snáď hodinu, má pani slasťou přivírala oči a musím sa priznať, aj mňa pri tom celkom stál. Potom som si musel ľahnúť na chrbát na zem a ona ma použila ako koberček. Asi štvrť hodiny potom stála na mojich prsiach a bruchu pred zrkadlom, vzala si župan a nasledoval som jej k posteli. Sadla si na okraj, oprela sa o vankúš, roztiahla nohy a povedala "urob mi to jazykom. Poriadne!". Musím sa priznať, že táto činnosť patrí medzi moje najobľúbenejšie, takže som poslúchol s radosťou. Má pani tiež bola spokojná av nasledujúcej viac ako hodine mala niekoľko orgazmov.



"Hodný psík, teraz ešte prines z baru pitie pre nás oboch, choď sa vycikať a potom si príď ľahnúť na koberec k mojej posteli ". Urobil som tak hovorila, priniesol dve poháre becherovky, odbehol na záchod, tam sa moc nezdržiaval, aby nedostala chuť hrať sa s tlačidlami, a behom chvíľky bol späť a ležal na koberci vedľa postele.



Chvíľu ma pozorovala, potom zdvihla pohár a pripili sme si ...



... cítim ako so mnou niekto trasie. Ako by z diaľky počujem mužský hlas: "Pane, vstávajte, izby sa musí opustiť do 12 hodín a už je skoro trinásť!".



pootvorí oči a vidím nejakého muža v obleku a vedľa neho chyžnú. "To nie je možné ..." snažím sa odporovať, ale potom si všimnem lepšie svojho okolia a odevu. V tú chvíľu už ma ani nezaujímajú hodiny, na ktorých je naozaj za desať minút jedna. Rýchlo cez seba hodím deku a vykoktám "Ospravedlňujem sa, počas piatich minút som preč". Muž pokrýva hlavou a povie "to by som vám odporúčal. A musím Vás tiež požiadať, aby ste náš hotel už nenavštevoval.



Keď odišli, odhrnul som deku as hrôzou pozeral na červenú podprsenku na svojom hrudníku, čierne silonky a červenú minisukňu, z ktorej však vykukuje môj penis navlečenie a zašněrovaný do červeného črievičke. Okolo mňa sa povaľujú otvorené dosť nechutné pornočasopisy a na niekoľkých miestach v izbe fľaky akoby od semena.



Rýchlo som odbehol do kúpeľne, kde ma čakal ďalší šok v podobe prehnane nalíčeného tváre a parochne. Bleskom som sa umyl a prezliekol. zapol som mobil a zohnal kolegu, ktorý už niekoľko hodín netrpezlivo čakal v hotelovej reštaurácii.



"Dúfam, že si si aspoň poriadne užil!", privítal ma sarkasticky.



Pre seba som si povedal no, toto by som si pokojne odpustil, čo mi to len mohla do toho pitia dať?!



autor: Honza Kolář