Erotická poviedka

Všetkého veľa škodí - 1. časť

Od oslavy Jardových narodenín už uplynulo pár mesiacov . Ani neviem, ako sa to stalo. Sprvu to bolo úplne skryté a nepostrehnuteľné. Postupne však, odniekiaľ z môjho podvedomia, začala ako malinký, ledva znateľný pramienok, vyvierať myšlienka, že sa čosi deje. Nevedela som to sprvu rozpoznať a vyjadriť. Len som cítila akýsi vnútorný, tiesnivý nepokoj.



V tej dobe som diaľkovo študovala a čas od času som jazdieval do Prahy na povinné sústredenie. Predtým som prespávala u nariekať starej pratety. Tentoraz sme sa s VITO dohovorili, že budem spať u Jardu a on za mnou v piatok večer príde a bude so mnou až do nedele a potom ma po škole odvezie domov. Prezradenie tej zmeny nocľahu som sa nebála, pretože okrem pravidelných vianočných a veľkonočných pohľadov , prípadne mimoriadnych listov s prosbou o ubytovaní, bola komunikácia s pratetou nulová. Navyše som vedela, že keď som u nej spala prvýkrát a Béďa išiel so mnou aby ma predstavil, a tiež aby mi ukázal cestu, videl sa s pratetou asi tak po deviatich rokoch. Bolo jar a ja sa celkom tešila, že sa, tentoraz s Vito, prejdeme nočné, rozprávkovo osvetlenú Prahou.



Vo štvrtok v podvečer som teda prišla do Prahy a podľa Vitovi itinerára sa dostala až ku dverám Jardova bytu. Aj keď sme sa s Jardom už dobre poznali, bola som tak trochu nesvoja. Na jednu stranu som bola zvedavá ako žije a čo je nové, na druhú som však pocítila nutkanie sa otočiť a zamieriť k starej známej priať. Všetko ale bolo dohodnuté a tak som po malej chvíli natiahla ruku ku zvončeku a stisla jeho tlačidlo. chvíľočku bolo ticho. Potom sa dvere otvorili a Jarda vyšiel na chodbu, aby vzal galantne zo zeme moju veľkú, ťažkú ??tašku. " Tak poď Johanka ďalej. Už som ťa čakal. ", vyhlásil a dal mi prednosť vo dverách. Potom za mnou vošiel dnu al dvere sa za ním ticho zaklapli." Tak ťa tu vítam. ", povedal, sotva položil tašku na podlahu a pristúpil ku mne, aby mi dal pusu na privítanie. Objal ma pri tom a vo chvíli, keď sa naše pery stretli, som zacítila jeho ruku na svojom pozadí a zaregistrovala jeho známej pohladenie. Rovnako tak, ako bozk, bolo len celkom krátke. Všetko trvalo len chvíľočku, ktorá bola dlhá len toľko, aby som si ju uvedomila a uložila vo svojej pamäti. Potom ma ako správny hostiteľ vykonal po byte, ktorý sa mi na tri následné dni stane prechodným domovom. Napriek tomu, že tu žil väčšinou sám, bol jeho byt naozaj veľký a pekný. Vo vzduchu bolo cítiť zvláštne nádych podmanivé vône, ktorý nevtieravo akoby vystupoval priamo zo stien a vznášal sa v priestore ako priezračný opar nad vodami. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa byt nachádza v starom, meštianskom dome. Len tak sa mohol pochváliť priestrannou halou, samostatnou kuchyňou, izbou s veľkými oknami i dvoma spálňami. V každej z nich bolo veľké letisko, útulný nábytok a pekná toaletka, ktorá by celkom určite musela uspokojiť každú ženu. Jarda ma nechal, nech si vyberiem, v ktorej z nich s VITO nájdeme útočisko. Ktorá je jeho nechcel prezradiť a pretože v oboch bolo čisté, voňavé obliečky, nedokázala som to bez jeho pomoci odhadnúť. A tak som si vybrala tú svetlejšiu, ktorá viac lahodila môjmu oku. "Tu máš svoj uterák. ", povedal mi v kúpeľni a hnedka dodal, že sa chcem určite umyť po ceste. Nechal ma samotnú a odišiel do kuchyne, aby z chladničky pripraviť chladené víno ak nemu pripravil aj niečo na jedenie.



Zatiaľ nebol čas na večerné kúpeľ. Preto mi úplne postačilo dôkladné umytie rúk a opláchnutie tváre od prachu, ktorý sa mi na neho zniesol počas dnešného cestovania. Bola som preto hotová čo by dup av duchu som si hovorila, že už mám hlad a som zvedavá čo Jarda k jedlu pripravil. Vrátila som sa teda do izby a už za dverami, sotva som prekročila prah som uvidela niečo nečakaného. Ako som už hovorila, Jardov byt bol v starom, meštianskom dome a jeho strop bol nezvyčajne vysoký. Už pri prvom prechádzaní izbou, všimla nádherného, ??stará škola vyzerajúceho, sedemramennom lustra, nachádzajúceho sa uprostred miestnosti asi tak dva metre nad zemou. V tej chvíli bol zhasnutý a tak som ho zaregistrovala len ako kus nábytku a nádherný bytový doplnok. Keď som však teraz vstúpila druhýkrát, uvidela som, ako na konci jeho každého ramena plápolá nefalšovaná vosková svieca. Bola som z toho paf a tak mi Jarda vysvetlil, že sa skutočne jedná o luster elektrický a nerobilo by žiadnych problémov vrátiť sa do dvadsiateho storočia. Pre prípad vzácnych návštev, akú som v tej chvíli bola ja, však stačí namiesto žiaroviek naskrutkovať do prázdnych objímok špeciálne držiaky, ktoré sú izolované od elektrického napätá a môžu ľahko slúžiť ako štýlové držiaky sviec a súčasne aj lapače stekajúceho vosku. Vďaka vysokým stropom tak bolo možné nechať sviečky plát skutočným, plápolavom plameňom, vrhajícím nezvláštní osvetlenie do okolitého priestoru. Bolo to pôsobivé a trúfam si vysloviť domnienku, že malo slúžiť ako podporný prostriedok, prí zvádzanie občasných návštev žien, ktoré sa tu ocitli prvýkrát a boli zaskočené ako ja. Jarda ma teraz však nezvádzal a len ma pozval k bohato prestretému stolu. Na prvý pohľad bolo vidieť, že netrpia núdzou a tak som mohla medzi ponúkanými lahôdkami uvidieť aj pravý kaviár, nakladané krevetky či iné vzácne plody mora. Vedel, že mám takéto pokrmy rada, aj keď sa k nim normálne nedostanem, pretože len málo z nich je možné kúpiť, a to len v úplne špeciálnych obchodoch a za dosť vysokú, pre mňa neúnosnú cenu. Teraz som ale hľadela na zvodnú tabuľu, pripomínajúcu malú recepciu niekde v luxusnom hoteli. Chtiac nechtiac som musela prehltnúť svoje sliny, ktoré mi zaliali ústa a pripomenuli školské roky a náuku o Pavlovových reflexu. Mala som hlad a súčasne aj neodolateľnú chuť a tak som bez meškania zasadla do ponúkaného kresla a spolu s drobnými toasty z pravej, do ružova opečené, francúzskej sendviča som začala s prežitky labužníka konzumovať aj ponúkané dobroty. Jarda sa usadil do protiľahlého kresla a taky občas niečo uzobl a tak mi svojou skromnou mierou s jedlom pomohol. Usilovne však mne aj sebe dolieval pravé šampanské, ktorým spolu so svojím rozprávaním úplne nenápadne ovplyvňoval moje rozpoloženie a vnútri môjho vnútra vyvolával veľmi príjemnú náladu. Sedel stále oproti mne a len rozprával a pozeral sa mi do tváre. Len občas, keď chcel dodať dôraz svojim slovám, na chvíľu natiahol svoju ruku a položil ju na mojej. Nikdy som sa s podobnou situáciou nestretla. Nebola som na takejto hostine a nepočúvala príjemné rozprávanie starého muža, ktorý za celú tú dobu po mne nevyšli. Aj keď jeho slová boli chvíľami tak trochu košeliach, o sexe nepadlo priameho slová a len prinášala akési šimravé zachvenie. Bolo mi príjemne a vlastne ma to ani nenapadlo a tak som to neriešila a len žila okamžitú krásou týchto chvíľ. Postupne som však začala cítiť snivé opojenia a pravdu povediac aj miernu únavu, vyvolanú predošlým cestovaním. Asi to bolo na mne vidieť a tak ma môj hostiteľ popchol, nech sa idem osviežiť do kúpeľne a potom nech si vyberiem, či budeme v debate pokračovať, alebo radšej vleziem do perín. Jeho slová mi prišla vhod a tak som mu dala za pravdu. Aj keď som ešte nebola ospalá, vzala som z tašky nočnú košeľu aj župan a zmizla vo vnútri kúpeľne. Najprv som prezrela poličku s rôznymi prípravkami do kúpeľa a potom si vybrala jednu fľašu s orientálnou penou a akýsi vonný olejček, ktorý sa mal spolu s ňou do vane kvapnúť. Naliala som oboje do zašpuntovanom vane a začala napúšťať zurčiaci vodu. Ani som si nevšimla, že Jarda ticho vstúpil do kúpeľne. Doslova som sa zľakla, keď sa postavil tesne za mňa, chytil ma rukami za boky a zozadu sa o mňa, doteraz sklonenú, oprel svojím veľkým prirodzením. Doslova som v tej chvíli stuhla. Práve som spomínala na Vítovi a zmohla sa len na to, aby som sa narovnala. Určite tušil, čo sa mi preháňa hlavou. "Čože, čože? Ty si sa ma zase zľakla ako vtedy na chate?", povedal Jarda rozverným hlasom. Nenechal mi ani chvilenku na odpoveď a pokračoval vo svojom monológu. "A alebo snáď máš výčitky kvôli Vitovi? Ty môžeš pokojne pustiť z hlavy. Keď mu to sama nepovieš, tak sa nič nedozvie. A keby si mu to povedala, len by si bola prekvapená a zistila, že mu to akosi nevadí. "Pri týchto slovách vzal do každej ruky jedno z mojich pŕs. Automaticky som kúsok pohla hornou polovicou tela dopredu, ako by som chcela uniknúť jeho nenechavými rukám. Pri tom som celý čas mlčala a nepovedala mu sebemenší námietku av duchu som sa zmierovala s poznaním, že čo sa týka Víti, má Jarda asi pravdu. Tá chvíľa mu stačila na to, aby vyhrnul moju sukňu a pretiahol mi ju na chrbát. Stačila mu aj na to, aby mi stiahol nohavičky na pol žrde a teraz sa ma svojim penisom dotýkal doslova kožu na kožu. Aj keď som pôvodne na sex ani nepomyslela, prešlo mnou teraz známe zachvenie a ja si naozaj pripomenula, ako sa o mňa vtedy na chtiac už raz, takto zozadu opieral a potom ma nechal samotnú mojej neukojenej sexuálnej túžbe . Len mi to blyslo hlavou a už som vo svojom vnútri cítila to krásne, podmanivé chvenie. Ani som neprotestovala, keď zatlačil na má ramená aby ma ešte viac predklonil. Iba som natiahla ruku a otočila kohútik, aby mi voda nestriekala do tváre. Tentoraz ale pokračoval a tlakom špičiek na vnútornej strany mojich pat mi dal najavo, že si mám ešte viac rozkročiť. Urobila som to a svojimi lýtkami napla svoje napoly vyzlečené nohavičky. napla je ešte viac, keď urobil malý úkrok vpred a postavil sa medzi moje nohy. Potom som sa už tomu poddala as rastúcim vzrušením, ktoré stále viac mohlo zahnať výčitky môjho svedomia, som len sledovala, ako ma svojim palicou rozťahuje a postupne sa do mňa borí stále viac a viac. Zase ma držal za boky a pri tom pravidelne prirážal. ohol som sa ešte viac. Držala som sa rukami kraja vane a vychutnávala si tú slasť, spôsobenú jeho šoustáním. Potom to na nás oboch prišlo av krátkej chvíľke z našich, do seba zaklesnutých klinov, kvapkala dolu na zem zmes našich potenia, mojich štiav aj jeho semena. Keď pominulo jeho držanie a jeho penis opustil moje vnútro, konečne som sa narovnala. V zrkadle nad vaňou som pritom sledovala, ako si ho za mnou v umývadle práve opláchol. Zložil som si úplne svoje nohavičky a vodou, ktorá predtým len sčasti naplnila vaňu, som namydlenou žinkou urobila to isté. Bolo to zvláštne. Bol so mnou v kúpeľni a pozeral sa, ako si pred jeho zrakmi Umývam svoje intímne miesta. Ja som sa pri tom hanbila a predsa, neviem prečo, som pokračovala a nechala ho, nech sa pozerá. Kúpanie v tejto chvíli nemalo cenu a obom nám bolo jasné, že to dnes nebol náš posledný pot. Proste sme sa len opláchli a potom, ruka v ruke, sa vydali pokračovať do manželskej postele. Bola to ona spálne a ona posteľ, ktorú som si pri prehliadke bytu vybrala. "Pred tým si si vybrala moju posteľ a ja ťa v nej teraz srdečne vítam.", vyhlásil Jarda s úsmevom, keď sme sa na ňu položili. Hnedka mi siahol rukou do lona, ??začal ma hladiť a volať späť moje spiacich vzrušenie. Čoskoro sa mu to začalo dariť. Zavrela som oči a cítila sa ako v siedmom nebi. Otočil sa hlavou dolu a zrazu som cítila, že sa s mojou dievčatkom mazná jeho pery a onen krásny pocit jej prináša jeho vyškolený jazyk. Začala som šťastím vzdychať a ako úplnú samozrejmosť som prijala chvíli, keď sa presunul nado mňa a špičku svojho chlapca zasunul do mojich úst. A pri tom všetkom ma stále tak krásne lízal. Muža som už predtým fajčila. Táto situácia však pre mňa bola novou ao to silnejšie mi prinášala vzrušenie. Jarda bol ohľaduplný a vedel, že ak ma nechce udusiť, jednoducho sa do mojej pusy nevojde a nemôže sa mi tam tým svojim obríky veľa ponoriť. Šoustal ma preto len svojou špičkou, ktorú zachádzal až ku koreňu môjho jazyka. Aj keď som pri tom mala ústa plné a cucala ho ako lízatko, pekný kus jeho klacku mi ešte trčal z úst. V tej chvíli bol spolu s semenníkmi, ktorá sa ako kyvadlo húpala pred mojimi očami, ako zanedbaný sirota. Z tohto spodného pohľadu mi zrejme pripadala väčšie a tak som v tej chvíli mala pocit, že fajčím penis plemenného žrebca. Nemohla som sa ubrániť túžbe si na ne siahnuť a každú zvlášť poťažkať v dlani. Urobila som to a po chvíli ťažkostí, keď som hľadala, ako sa k nim v tejto pozícii dostať čo najlepšie svoju rúk, som si ich potěžkala a pohladila Jardov miešok. Docela ma to prekvapilo, akú veľkú záťaž niektorí chlapi nosia vo svojich nohaviciach. Už sa to ale obom zase blížilo a po pár ďalších šoustancích sme každý vo svojich ústach spoznali, že aj ten druhý dosiahol spoločného vrcholu. Jarda sa otočil a ležal chvíľu svoju hlavou hneď vedľa hlavy mojej. Trvalo to však naozaj len chvíľu a potom si ľahol na mne a klasicky ma zase ošoustal. Keď skončil, začala som sa cítiť unavená a najradšej by som už išla spať. Bol ale nenásytný a tak ma zas došoustal až k orgazmu, tentoraz v ľahu na boku. Aj to mu bolo ale málo a preto ma prevalil na seba a kým dráždil ústami mojej bradavky, musela som na ňom rajtovat, ako keby som išla na koni. To už ma únava naozaj zmáhala a pot mi stekal v údolí medzi mojimi prsiami. Cítila som však, že čoskoro už zase budem. S touto vidinou som prekonala sama seba a oboma odrajtovala piaty orgazmus. Cítila som sa sexom príjemne nasýtená a mala pocit, že ich má dievča vyťahané, ako ťahacie harmonika po dlhej produkciu. Cítila som sa spokojná. Skulila som sa na bok, ramenom do Jardova podpazušia as hlavou, položenú na jeho pleci, som sledovala ako zaspáva. Aj keď som bola unavená , nemohla som hneď zaspať. Spomenula som si na bedáka a na Vítovi. Znovu som si spomenula aj na Jardova slová o tom, že by to Vitovi ani nevadlo. Vtedy som sa prvýkrát, bez akýchkoľvek príkras svoje zamilované, mladé naivity, spýtala sama seba , či ma aj on miluje rovnako, ako milujem ja jeho. Tešila som sa, že zajtra príde a tak si ho budem môcť nejako, zatiaľ neviem ako, v tejto veci vyskúšať. S tou myšlienkou som zaspala a ráno sa zobudila v Jardově náručí.



Po škole som sa ponáhľala domov, aby som čo najskôr skončila vo Vítovi náručí a vychutnala si jeho náruživý bozk. Ako si ho vyskúšať som ešte nevedela a hovorila si, že ma snáď niečo napadne pri jazde starú električkou. Nič ma však za celú cestu nenapadlo a tak som dúfala v nejakú okamžitú myšlienku, ktorá sa v správny čas sama od seba vynorí. Vstúpila som nedočkavo do haly a pohľadom hľadala Vitovi topánky. Nikde som však nevidela. "Prečo mi išiel Víťa naproti?", zaútočila som naivne na Jardu, ktorého som počula strach v kuchyni. Až teraz zistil, že som už prišla a vydal sa mi v ústrety. "Nešiel ti naproti a ani neprišiel.", zastavil Jarda mojej tešenie. "Len mi volal do práce, že ho mám u teba ospravedlniť. Dnes mu však do toho niečo vliezlo a tak príde až zajtra. A hovoril taky, nech sa o teba poriadne postarám.". Posledná veta vyznela dvojzmyselný. Mňa to však bolo jedno. Mala som zlosť a bola sklamaná. Jarda vedel, že som chcela ísť s Vito von a prechádzať sa nočné Prahou. Preto mi ponúkol len málo na jedenie, z toho čo zostalo zo včerajších dobrôt a rovno naplánoval, že potom ideme von a potom Večera v meste. Nikam sa mi síce nechcelo. Hovorila som si však, že by k Jardovi bolo nespravodlivé, keby sme zostali doma a ja pred ním nedokázala skryť svoju rozladenosť. Takto aspoň prídem na iné myšlienky a snáď ma ten hnev prejde. A tak sme išli. Vlastne sme išli električkou i Metrom z jedného konca, jediné dokončené trasy, až na jej opačný koniec. Vtedy to bolo nové a zaujímavé. Vypytovala som sa na veľa vecí a on mi, ak to vedel, na všetky otázky odpovedal. Jardovi sa tak pomocou Metra podarilo odpútať moju myseľ od Víti. Nebola som síce v príjemnom rozmaru, napätie však vo mne poľavilo a dokonca mi urobilo dobre, keď ma vzal v jednej z uličiek okolo pása. túlala sme po nočnom meste dosť dlho na to, aby som zo seba všetko vychodila. Na našej prechádzke sme došli až na malú stranu a hnedka za Karlovým mostom zišli sa schodov a odbočili doprava. Prešli sme Čertovky a zamierili rovnomennou uličkou až k hotelu U lužického semináre. Na prvý pohľad mi bolo jasné, že všetko tu bude strašne moc drahá. Ako dievča z vidieka som vôbec dovnútra nechcela. Na druhej strane som ale bola zvedavá, kam chodia tí, ktorí sú na tom oveľa, oveľa lepšie ako ja a ostatní obyčajní ľudia. Keď som si spomenula na včerajší domáci hostinu, uvedomila som si, že aj Jarda je na tom podstatne lepšie a ani neviem, čo vlastne robí. Moje zvedavosť týmto pozvaním zvíťazila a ja sa prestala brániť jeho prehováranie. Konečne som s ním súhlasila a tak sme spolu vošli do iného sveta, do sveta luxusu a plných peňaženiek. Bola som ako vo sne a vlastne ani neviem popísať ten lesk, tú noblesu a tú krásu, ktorú som videla prvýkrát a tiež naposledy vo svojom živote. Neviem ani pomenovať jedlo, ktoré Jarda objednal. Viem len, že malo francúzsky názov , bolo moc dobré a vraj v ňom boli aj hľuzovky. Cítila som sa ako princezná a bola Jardovi naozaj moc vďačná. V tej nádhere som sa ale cítila moc nesvoja. Čoskoro po jedle som ho preto požiadala nech zaplatí a ideme sa ešte chvíľu prejsť. Ani neviem, koľko ho to stálo, lebo to diskrétne zariadil vo chvíli, keď som si bola odskočiť. Potom sme sa vrátili po Karlovom moste a vydali na Václavské námestie. Už cestou sme brázdili okolo osvetlených výkladov. Však poznáte ženské. Bolo tu veľa výkladov a plno vecí na ktoré sa dalo pozerať a tak sme postupovali len pomaly. Dlho som prezerala krásne retiazky a šperky, ktoré sa netřpytily novotou. Vyzerali dosť staré a mali asi veľkú hodnotu. Mali aj retiazka, na ktorom visel zvláštne prívesok, ktorý mi pripomínal hebrejské motívy. Jarda mal so mnou trpezlivosť as vytrvalosťou dobre vycvičené stráže so mnou postával pri každej zo mnou sledovaných výkladov. Ako by som si na to zvykla a ako samozrejmosť som brala to, že stojí vedľa mňa, aj keď si ho v tej chvíli vôbec nevšímam . Preto som ani nepostrehla, keď na chvíľu odišiel a zmizol boh vie kam. Keď som sa k nemu obrátila, že sa už chcem vrátiť domov, bol už staré a tak som o ničom nevedela.



Boli sme zase doma a naše nohy si mohli po dosť náročné prechádzke odpočinúť. Bolo mi fajn a bola som šťastná as ozajstnou chuťou som súhlasila s Jardovým návrhom, že si po tej výbornej večeri ešte otvoríme fľašu šampanského vína. Nie , že by sme si k jedlu nič nedali a trpeli tam smädom. Bola to teraz prostá otázka chuti a tiež príjemného pocitu z upokojujúceho večera. Znovu sme teda sedeli proti sebe a labužnícky odpíjal zo svojich pohárikov. Bolo mi krásne. Svoje unavené nohy som natiahla pod stolík a rovnako ako včera večer som počúvala, čo mi Jarda hovorí. Zrazu som zacítila, ako sa jeho noha položila medzi moje lýtka. Ako sa ich sotva znateľne dotýka. I keď to bol určite len pocit, mala som dojem, že je jeho lýtko príjemne teplé a hreje obe moje nohy. Začalo ma to vzrušovať. Obzvlášť potom, čo mi pohybom do strany posunul nohy kúsok od seba a urobil si medzi nimi dostatočné miesto. A potom, bez toho, aby prerušil svoju reč, svoju nohu zdvihol zo zeme a svojim chodidlom teraz hladil moje protiľahlej koleno a vnútornú stranu môjho stehna. Svojím priehlavkom urobil to isté aj na druhej strane a potom sa presunul do môjho lona. Veľmi nežne, len končekom palca sa ma dotýkal a jazdil pri tom zo strany na stranu. masíroval tak jedno z mojich najcitlivejších miest a svojím pohľadom sledoval ako to zas so mnou cvičí. Teraz prešiel úplne do strany a pokúsil sa podebrat gumu nohavičiek. zasyčal som ale ticho bolesťou, pretože mi tým takmer trhal chlpy. Pochopil, že tadiaľ cesta nevedie. Prerušil preto sled svojho rozprávanie a ako vsunutý kúsok texte len vyslovil svoje želanie. "Vyzleč si nohavičky a sadni si kúsok bližšie." Sledoval ako je pod stolom vyzliekajú a pri tom pokračoval v reči akoby nič. Bola som už v rozkroku nahá a tiež som sedela na samom kraji kreslá. Tým som mu naozaj bola bližšie a súčasne som mala svoju panvu v polohe, odkrývajúci môj klin lepšie jeho dráždenie. Už zase hnietli môj klitoris bruškom svojho palca a chvíľami hľadal medzeru medzi pyskami ohanbia, Bolo to všetko veľmi nežné. Doteraz ma nikto takto nedráždil a tak som prežívala nové vzrušenie. Keď sa mu nepodarilo mne rozhrnúť, len mi povedal nech sa rukami otvorím a pustí jeho palec do svojich záhybov. Urobila som to a zacítila zvláštny pocit, pri ktorom ma hladil bruškom palca ao malý kúsok ďalej ma veľmi nežne a citlivo prechádzal svojím tvrdým nechtom. Len pár milimetrov od seba som tak cítila hebké pohladenie aj tvrdý dotyk v nežnom podaní. Po chvíli vyhľadal aj môj pošvový vchod a začal si s ním hrať. Do pošvy nešiel. Zostal na samom kraji a iba ho krúživým pohybom otváral a postupne rozťahoval do všetkých strán. Hovorí sa, že práve toto miesto majú ženy obzvlášť citlivé, aby ich dokázal vzrušiť aj penis malých rozmerov. Mám ho citlivý aj ja. Preto som ten pohyb palca intenzívne vnímala. Vôbec mi nevadilo, keď zväčšoval polomer svojho pomalého krúženie a tak ma otváral stále viac. Chvíľami prešiel medzi pysky až na klitoris, chvíľu sa na ňom zdržal a potom sa vrátil späť. To ma však o to viac vzrušovalo a ja to už nemohla vydržať. "Prosím ťa prestaň a poď už do postele. Ja už ťa chcem a potrebujem sústa. "Ani som nestačila dokončiť svoju prosbu, keď so mnou zatriasol výbuch nečakaného orgazmu, ktorý som si chcela nechať až na potom, keď do mňa zasunie svojho chlapca. Jarda sa len usmieval a bolo na ňom vidieť, že je rád, že som ho práve predbehla. Dohnal ma k tomu on a má tak o jeden bod navyše. "Tak poď ty moja šoustalinko.", povedal mi Jarda, vstal a ťahom za ruky ma zdvihol z kresla . Potom ma začal vyzliekať a ja mu to odplácali rovnakou mierou. Asi som bola nedočkavá a divokejšie. Proste som nestíhala rozopínať az jeho košele nechtiac odtrhla dva gombíky. "Tak to ma Johanka podrž, ty si ale divoká. Kto by to do teba povedal . "" To budeme musieť tvoju dračicu najprv poriadne preskúmať a dať jej trochu zabrať ešte skôr, než ma zahubí a ušoustá k smrti. "Bolo mi jedno, čo so mnou urobí. Len aby už ho konečne dal do mňa a in natura ma ošoustal . "Vieš Johanka, som moc zvedavý, koľko sa toho do teba vojde. Rád by som poznal, ako si v rozkroku široká a tiež to, akú máš vlastne hĺbku. Určite ťa to taky zaujíma a tak si ľahni a poriadne roztiahni nohy. Mám jeden vhodný kaliber, ktorý poznáš. Hnedka ho podám a vyskúšame tvoje schopnosti. "Na malú chvíľu odišiel do druhej miestnosti a ja si zatiaľ, celá vzrušená, naháňala zdurený klitoris. Bol ale počas minúty späť a ja som videla, že nesie onú fľašu v tvare penisu, z ktorej sme pili pri jeho narodeninách. Jardovo prirodzenie bolo naozaj veľké. Proti tomu, čo ma teraz čakalo, však vyzeralo ako odrastenejšie trpaslík. Až som sa toho zľakla a tiež sa bála bolesti. Súčasne som však na to bola zvedavá a povedala si, že to skúsim. Dívala som sa ako natiera fľašu lubrinačním krémom a pri tom som sa snažila zasunúť čo najviac prstov do pošvy a potom ju krúžením ruky trošku pripraviť. Fľaša už bola pripravená a Jarda, ešte než nasmeroval jej žaluď do mojej vagíny, si ku mne kľakol a poriadne ma vylízal. Tým ma ešte viac navlhčila a súčasne zvýšil aj moje vzrušenie. Potom znovu rozhrnula moje faldy a špičku skleneného žaluďa priložil na pokraj mojej pošvy. "Ja ti budem fľašu len pridržiavať. A ty ju do seba zatlač čo najviac. Tak bude aspoň zabezpečené, že ťa to nebude bolieť a pri tom ju do seba dostaneš čo najviac. Všetko záleží len na tebe a kedykoľvek môžeš prestať. "Trochu to zastudilo a bol to nezvyčajný pocit. Chytila ??som ale fľašu za gule, zatiaľ čo on ju držal v polovici penisu. Pomaly som zatlačila av duch čakala, čo to so mnou urobí. Bola som len na začiatku žaluďa, nič nebolelo a len mne šimral onen nezvyčajný chlad. Bolo to ale vzrušujúce a tak som zase pritlačila a napichla sa o malý kúsok viac. Bolesť som opäť necítila a tak som, jediným ťahom trochu cúvla a potom zas zatlačila smerom do seba. Mala som v sebe cez pol žaluďa a cítila sa pekne napnutá. Zas kúsok späť a zase vpred. Už zostáva snáď len centimeter a celý žaluď budem mať v sebe. Aj keď to predstavovalo dosť veľké rozšírenie, chcela som to zvládnuť na jediný záťah. Znovu som trochu povolila a potom som už len tlačila. Cítila som odpor svojho tela, ktorého tkanivo sa len ťažko naťahovala a otvárala tak moje útroby. Trochu to síce bolelo, dalo sa to však vydržať a tak som pokračovala vo svojom úsilí. Zrazu som zacítila akúsi úľavu a uvedomila si, že mám už žaluď v sebe a som tak na úrovni zhrnuté predkožky. Žaluď bol síce vo svojom priemere široký a penis za ním bol citeľne užšia. S pribúdajúcimi centimetrami dĺžky sa však smerom ku guliam priemer zasa rozširoval a tesne u konca bol ešte znateľne väčší. O tom som ale neuvažovala av tejto chvíli som sa len pomalinku šoustala a zbierala odvahu do ďalšieho snaženia. Jarda nič nehovoril. Len mi sprvu pomáhal držať fľašu a mlčky pozeral, ako sa moje prirodzenie otvára. Teraz, keď som už v sebe mala žaluď zaboreniu, dal ruky stranou a tak odkryl čiastočný pohľad aj mne samotnej. medzihra skončila a ja som znova zabrala . Moje dievča už bola čiastočne uvoľnená a schopná prijať niekoľko ďalších centimetrov. Potom som sa zase len šoustala. Pridala som však dĺžku svojich ťahov a tak sa krôčik po krôčiku pomaly borila stále hlbšie. pošvy som mala stále napnutú. Nič ma však nebolelo. Naopak som cítila silné vzrušenie a čím ďalej viac si uvedomovala, že sa mi to vlastne páči. Toto poznanie ma ešte viac povzbudilo a ja teraz do seba šila čím ďalej viac. Nie, že by som zvyšovala hĺbku čiastkových prienikov. Iba som postupne zrýchľovala a pri tom súčasne o trošku vychyľovali fľašu do všetkých strán. Tým som sa snažila ešte viac sa vnútri uvoľniť a roztiahnuť sa pred ďalším prenikaním. Už som sa dostala dosť hlboko a vo chvíľach, kedy som zatlačila, som sa dostala až k svojej maternici. Tu som s nořením prestala a začala sa sústo po celej dosiahnutej hĺbke. Bolo to nádherné a ja som cítila, ako moje vzrušenie silnie. Aj keby som chcela, nemohla by som už prestať. Bolo to pre mňa také silné, že som pracovala ako stroj a čoskoro dosiahla nepopísateľného orgazmu . Nie, že by som s mužmi nemala orgazmus ešte silnejší. Tento však bol úplne iný a tak sa len ťažko dal s ostatnými porovnávať. Nechala som ho doznieť a potom som obojručne zatlačila. Dostala som sa do seba ešte tak centimeter, možno dva. Potom som zacítila silnú bolesť a tak som radšej prestala. Nebudem hovoriť, koľko centimetrov sme potom s Jardom namerali. Poviem len to, že by až tam, na moje vnútorné dno, ani on s tým svojím mackom nedosiahol. Bolesť slabla dosť rýchlo a za malú chvíľu som o nej už vôbec nevedela. Vypili sme každý ešte jednu pohárik a potom sme odišli do spálne. Bola som už zase úplne v pohode a ešte stále som mala chuť cítiť vo vnútri seba muža a poriadne si s ním zašoustat. Jarda bol ale zvädnutý a tak mi nezostávalo nič iné, než sa k nemu nakloniť a znovu si ho vzkriesiť k životu. Najprv som ho vzala na chvíľu do ruky a hladkala mu penis aj jeho ťažká semenníky. Potom som sa k nim ešte viac sklonila a pobozkala každej z nich. Potom som vzala do úst jeho žaluď a začala ho nežne sať. Čoskoro sa mu chlapec začal zväčšovať a náhle som ho mala plnú pusu.Teď už bol zase k svetu. Tak som sa na neho posadila a začala prvé kolo. Ďalšie dve kolesá mal v réžii on. Všetky tri bola úspešná av čase doznievanie tretieho orgazmu sme obaja zreteľne cítili príjemnú únavu. Bol čas ísť spať. Jarda ma ale zdržal a povedal mi nech počkám, pretože má pre mňa nejaké prekvapenie. Odišiel do haly, kde viselo jeho sako, a potom sa vrátil s malou krabičkou. "Mám Johanka pre teba niečo na pamiatku. Pamiatku na mňa, na dnešné i na včerajšie nádhernú noc." Keď som krabičku otvorila, neverila som vlastným očiam. skrýval totiž vo svojich útrobách ten retiazka so zvláštnym príveskom , ktorý sa mi dnes večer tak veľa páčil. Pýtala som sa sama seba kedy ho vlastne kúpil, ako vedel, že sa mi bude páčiť a koľko vlastne stál. To boli otázky, ktoré mi teraz krúžili mojou šokovaný hlavou. Otázky, na ktoré som nemohla nájsť odpoveď. Retiazka však bol môj a ja som rýchlo premýšľala, čo vlastne poviem doma a ako nariekať vysvetlím, odkiaľ ho vlastne mám. Jarda ako keby čítal moje myšlienky. "Pokojne mu povedz, že si ho našla v Prahe na chodníku. Nevyzerá jako nový a tak ti jistě uvěří. A když ne, nezbude mu nic jiného, než se s ním časem smířit. Bylo a je mi s tebou Johanko moc pěkně a byl bych rád, kdybys ten řetízek pořád nosila. Teprve až na mně budeš chtít zapomenout, tak si ho sundej a schovej někam do hrníčku.“. Jarda mě chvíli nechal, abych se řetízkem nabažila. Potom mi ho sám připnul na krk a spustil přívěšek mezi má nahá prsa. Pak jsme se ještě objali, dali si pusu na dobrou noc a oddali se každý svým vlastním myšlenkám a snům. Než jsme však ale usnuli, oba jsme určitě alespoň chvíli mysleli na to, že zítra přijede Víťa a tak nám skončí naše, docela příjemná samota. Já sama jsem si v duchu posteskla, že všichni tři, Béďa i Víťa s Jardou, jsou tolik jiní a nemám žádnou šanci, abych z nich dohromady udělala jediného chlapa, který by potom byl jen můj. Tím nechci říci, že bych se do Jardy zamilovala. Bylo mi s ním ale fajn. Imponovala mi jeho vnímavá citlivost, kterou jsem poznala až v těchto dnech, a pokud budu upřímná, tak taky to, že má dost peněz a při tom ze sebe nic nedělá. Potom jsem ale usnula a moje myšlenky spolknula noc a záře pouličních svítidel, která se oknem drala do ložnice.


autor: Alois Frei