Erotická poviedka
zvrhlo tělocvikářka
Prišli sme do miestnej sokolovne na prvú hodinu a sprvu nás veľmi zarazilo, že nás nebude trénovať muž, ale žena. Navyše síce veľké žena, ale né väčšie ako my a celkom pohľadná, len asi o desať až pätnásť rokov staršia, než naše spolužiačky, o ktorých sme tajne snívali. Už vo dverách do sokolovne s ňou začali tí odvážnejší z nás trochu koketovať, ale rázne je usadila, že vraj je zvedavá skôr ako sa ukážu ako chlapi v telocvični.
Po převléknutí sme pochopili, prečo nás cvičí ona. V priliehavom čiernom trikote s krátkou červenou sukňou sa jasne rysovalo jej prepracované svalstvo, široké ramená, bicepsy, silná a pevné stehná. Jednou rukou pohodlne odniesla činku, s ktorou sme my zápasili v dvoch.
Keď sme pripravili činky a náradie, začala rozcvička. Pekne tvrdá a vyčerpávajúce rozcvička, Simona, ako sa cvičiteľka volala nás pekne preháňala a nič nám neodpouštěla. Stále bola za nami a kto zaváhal, schytal ranu zošitom cez chrbát a pár nadávok. Nadávky vôbec lietali stále vzduchom, nevážela sa do našej mužnosti, nešikovnosti , slabých svalov a ešte horšie výdrže. Mala síce pravdu, ale takto to hovoriť nemusela. Nasledovalo vlastné posilňovanie na jednoduchých strojoch as činkami. Cvičenie bolo rovnako tvrdé, ako rozcvička, ale všetci sme sa snažili Simone zavďačiť a predvádzali sa pred ňou, až za hranice našich síl. V tú chvíľu na nás pôsobila ako atraktívna žena, ktorej živočíšne prísny pohľad očí bol démonicky krásny. Na konci hodiny si povzdychla, že si o nás skoro zničila zošit, ale že cíti, že z nás počas tých dvoch semestrov niečo vychová .
Druhý deň sme na nej v škole nadávali, ako nás všetko bolelo, ale o týždeň neskôr sme sa už celkom tešili a niektorí sa aj priznali, že doma trénujú. Vzhľadom k poznámke o zošite nás moc neudivilo, že Simona dnes miesto zošita držal v ruke jazdecký bičík. Brali sme to ako dobrú recesiu, až do okamihu, kedy sa pri rozcvičke telocvičňou rozľahlý zasvištění a najpomalší z nás dostal poriadnu ranu cez zadok. Zvyšok hodiny prebehol podobne, ako posledne, až na tie občasné rany bičom, ktoré aspoň raz schytal snáď každý z nás.
Ďalšie týždeň prišla Simona s nápadom usporiadať majstrovstvá v Bench. Aby to nebolo tak nespravodlivé, pridelila nám rôzne činky podľa toho, ako poznala našej výkonnosť. Mali sme proste len nazvedat čo získa najviac v desiatich minútach. Hneď nazačátku vyhlásila, že ten kto bude najhoršie si nezaslúži privilégiá muža, dostane desať rán na holú ako malý chlapec a zvyšok hodiny bude stáť nahý na hanbe opretý o rebriny. Ten kto vyhrá naopak bude mať po zvyšok hodiny voľný program. Trochu nám stuhli, akým smer naše hodiny telocviku naberajú, ale neodvážili sme sa protestovať. Len sme sa zúfalo snažili neprehrať, ale Matěj , ktorý zo začiatku nasadil ostré tempo to nezvládol a už asi po piatich minútach náhle nebol schopný činku vôbec zdvihnúť. Prebehlo vyhlásenia výsledkov, a Matěj si chtiac-nechtiac musel zložiť trenírky aj nátelník. Potom ho Simona nechala prehnúť cez kozu a vyplatila mu sľúbených desať rán . Odviedla ho k žebřinám, postavila ho k nim chrbtom a chcela odísť. On si však zdorovitě zakryl pohlavia a chcel sa propížit do šatne. Simona ho tvrdo zarazila a nahlas vyhlásila tak, aby sme ju všetci počuli, že je zradca, nevie prehrávať a keď teda inak nedá, že ho tam musí priviazať. Použila štyri švihadla a pripútala ho chrbtom k žebřinám , nohy od seba, ruky hore a tiež od seba.
My ostatní sme cvičili, ale potom došlo k zásadnému zlomu v celej koncepcii našich hodín telocviku. Neviem, na čo Matěj myslel, ale za chvíľu si nebolo možné nevšimnúť, že mu péro trčí nahor. Samozrejme si to všimol aj Simona a hneď k nemu išla.
"Ale , tak tie si myslíš, že si chlap, ktorý si tu môže len tak vystrkovať péro! Veď sa na seba pozri! Nanicovatá postavička a ešte horšie vták! "
Na to ho cez penis švihla bičom. < br />
"Pozeraj ale fofr tú svoju onúce svěsit!"
Nasledovalo ďalšie švihnutie bičom. My ostatní sme len konsternován stáli s otvorenými ústami. Matějová péro bolo celé červené, žaluď opuchnutý, rozhodne nebola šanca, že by mu klesalo.
"Ospravedlňujem sa, to samo, ja si nemôžem pomôcť", bránil sa chabo Matěj.
Nasledovalo ďalších niekoľko švihnutie bičom cez péro, potom Simona odstúpila a niekoľkokrát zľahka zospodu nakopla Mateja do gulí a penisu. Matěj však vyzeral, že mu to skôr pridalo, dokonca aj z môjho pohľadu z prostriedkov telocvične bolo zrejmé, ako mu zo špičky žaluďa kvapol kvapka semena.
"No dobre, ty sa asi hanbíš pred kamarátmi. Tak, kamaráti ti pomôžu!"
Na to sa obrátila čelom k nám.
"Ako je vidieť, takto by sme sa nikam nedostali, vy teraz budete tak dobrí a pomôžete svojmu kamarátovi aby sa nehanbil. Vyzlečte sa ihneď všetci do naha. "
Jej tón nepripúšťal odpor a konieckoncov nás tá situácia trochu vzrušovala a zároveň nás upokojovala prítomnosť kamarátov v rovnakej situácii. Celkom bez odporu sme sa všetci vyzliekli ... lenže nám z toho nejako všetkým trčali naše kolíky nahor.
"Tak takto vy na mňa!", zarevala Simona.
" Triedy, v radov nastúpiť! "bleskovo sme sa zoradili, samozrejme s výnimkou Mateja. Naš kolíky už trčali celkom vyzývavo. Simona potom okolo nás prechádzala, s každým chvostom si trochu pohrala bičíkom, zhodnotila ho a na záver poriadne švihla.
"Ľahnúť na brucho na zem!" zavelil potom a my sa ako jeden muž vrhli na zem pred sebou. Simona si stúpla na zadok prvého z nás a potom sa vydala na prechádzku. Čo krok, to ďalší zadok. Na poslednom zadku urobila obrat a vydala sa späť, tentoraz na každom zadku chvíľu zostala stáť oboma nohami a trochu sa zahoupala.
Ešte párkrát sa prešla tam a späť. Cítil som, ako mi pulzujúce chvost tlačí na brucho, keď na mňa stála nemohol som chytiť dych, trochu to bolelo, ale pri tom som cítil, že každým okamihom môžem začať striekať.
Konečne Simona zliezla. Potom sa ale ukázalo, že len pre to, aby nás nechala ľahnúť si na chrbát.
Vtom vykríkla "Stop" a rozbehla sa k Petrovi.
"Postav sa!" zarevala na neho. "Čo si o sebe myslíš!"
To už aj my ostatní sme pochopili o čo ide, na zemi pred Petrom bola mláčku, ktorú sme ľahko identifikovali ako spermie. stuhli mi, keď som si uvedomil, že moc nechýbalo a bol som v jeho úlohe ja.
"Tak, teraz to teda pozeraj vylížte do sucha!". Petr sa bránil, ale dostal pár poriadnych rán bičom po celom tele, rozkrok nevynímajúc a to ho prinútilo kľaknúť na zem a začať lízať, čo tam zanechal. Čoskoro bol hotový a potom ho Simona vzala k žebřinám a uviazala vedľa Mateja. Petrovi však navyše piatym švihadlom podviazal gule a veľa na krátko je pripútala k žebřinám, až Petr syknul.
Zostávajúca časť hodiny prebehla viac-menej normálne, až na to že sme boli nahí a dvaja z nás pripútaní u rebrín. Keď sme končili, smeli sme kamarátmi odviazať, ale pri odchode nám Simona prikázala "nebojím sa, že by niekto z vás mal sex s partnerkou, na to nemáte, ale Opováž sa vy svine si to urobiť sami! Nabudúce vás skontrolujem a to mi verte, že spoznám, či ste si naháňali pinďourky a že príslušný toho bude horko ľutovať, pretože potom už nebude mať čo si naháňať! "
" Dnes si zase urobíme takú súťaž ", začala Simona ďalšiu hodinu. stuhli v nás, v hrôze čo nás zase čaká, ale aspoň za seba môžem povedať, že spoločne s tým strachom som tiež cítil zvláštny pocit napätia v nohaviciach.
"Najskôr si vás skontrolujte, či ste splnili, čo som vám prikázala. Vyzliecť! "prikázala potom. Stáli sme nahí v rade a Simona prechádzala pred nami, každého chytila ??za prirodzenie, pokrčila ho v dlani, potěžkala gule, trochu je stisla a išla k ďalšiemu. Keď skončila, stáli sme tam všetci s čurák trčiacimi do vzduchu.
"No dobre, vyzerá to, že je to v poriadku. Dnes pre vás mám súťaž, ktorá sa vám bude určite páčiť . Urobíme to opačne, ako naposledy, budete súťažiť, kto sa urobí skôr a pri tom si trošku zaposilujete. Pretože môžete súťažiť len dva naraz, urobíme semifinále a finále. "začala Simona organizovať" zápas ".
Prikázala prvým dvom, ma a Petrovi, ľahnúť si na brucho na zem vedľa seba ďaleko akurát tak, že sme sa rozkročenými nohami dotýkali. čurák sme mali ohnuté dolu medzi nohami. Simona si potom bosá stúpla na naše čurák, tak že každému stála špičkou jednej nohy na řaludu.
"Tak, teraz budete robiť kliky podľa môjho počítania a kto sa prvý urobí vyhral a postupuje. Druhý má smolu, pretože sa hneď tak nedodělá. Tak , pozor, jedna, dva, tri ... "
Bolo to strašne namáhavé, ale tá námaha ešte umocňovala vzrušenie spôsobené intenzívnym ťahaním za chvost. Snažil som sa na bolesť nemyslieť a predstavoval si nahú spolužiačku, čo mi možno pomohlo k víťazstvo. Až potom som si uvedomil, že je to možno Pyrhovo víťazstvo, pretože ma kvallifikovalo, aby som počas chvíle svoj ??boľavé a vyžmýkaný chvost znovu položil Simone pod nohu a svojimi vyčerpanými svaly skúšal robiť ďalšie kľučky. Pauzu kedy súťažili ďalšie som sa snažil maximálne využiť k odpočinku.
Asi po dvadsiatich minútach som bol docela odpočinutý a tak som sa statočne vrhol do boja, hoci s veľmi rozporuplnými pocitmi, či sa mám snažiť vyhrať či prehrať. Nakoniec ma to ale začalo vzrušovať natoľko, že som mal nutkanie vyhrať a možnosť, že budem môcť ešte raz robiť kľuky s chvostom Simonou přišlápnutým na parkety telocvične ma strašne priťahovala.
Opäť som vyhral, ??tentoraz som mal polhodiny na odpočinok, zatiaľ čo tí čo prehrali museli tvrdo drieť s činkami. Po polhodine som nastúpil s Lukášom. Mal som z toho trochu strach, Lukáš mal už celkom namakané svaly. Snažil som sa čo to šlo, cítil som, že moje gule na to maj, ale zradili ma ruky. Už po pár kľukoch definitívne vypovedali službu a ostal som bezmocne ležať, hoci ma Simona bičovala.
Podobným spôsobom plynuli ďalšie hodiny telocviku a ja zistil, že sa vlastne na tie ponižujúce hodiny teším. Skúsil som túto tému naťuknout s kamarátmi a zistil som, že nie som sám. Na konci druhého semestra sa rozdeľovalo do telocviku na ďalší rok a ja ešte s Matejom a Petrom sme sa bez váhania zapísali znova na posilňovanie k Simone. Konieckoncov , bola to práve ona, kto nám dal definitívny impulz k tomuto rozhodnutiu, keď na jednej z posledných hodín vyhlásila "Som vaša bohyne a dobrodinka, taká indivíduá ako vy by normálne nemali šancu užiť sexu s niekým iným, než vlastnou rukou, zatiaľ čo so mnou máte orgazmus od ženy niekoľkokrát do roka, hoci ije to vo väčšine prípadov sprostredkované podrážkou mojej zablatené topánky. A za toto dobrodenie od Vás chcem len a len absolútnu poslušnosť a vernosť ".
autor: Honza Kolář
najlepšie [ 
