Erotická poviedka

Prílišná krása

Tento príbeh je fiktívny, neopisuje žiadnu skutočnú osobu, miesto, udalosť ani čas.

Lukáš, volal sa Lukáš. Než som ho kedy stretol a čo všetko sa okolo neho točilo, by som sa chcel vrátiť k začiatku.
Volám sa Jirka. Myslím, že to bolo okolo leta, nikdy som, možno, že nikdy by som si nevšímal chalanov, ako sexuálnych symbolov alebo idolov. Nebol som nimi priťahovaný a nebolo to naopak. Vtedy mi bolo dvadsaťosem, a čo sa týka dievčat, jo, to nebolo zlé.

Všade som so sebou nosil elektroniku a občas nejaká tá koruna za vyzlečenia padla. Katka bola posledná úlovok, celkom 5000 Sk len za erotické fotenie. V tej dobe ma to stálo za to, mala Uhoľné čierne vlasy, ktoré mala rozpletení tak, že ktorej dĺžka dosahovala do polovice chrbta. Tvár sa zdala hebká ako kašmír, oči do široka roztvorené podobali sa studni do ktorej prúdi žiary Slnka a následné vhodený nefrit a tie plné pery, aj keď neboli potiahnuté rúžom sa nádherne leskli. Skrátka nádherne neuveriteľné, štíhle dievča. A takto by to pokračovalo ďalej, nebyť nevyhnutného osudu, tak povediac.
Jedného dňa som išiel nakupovať do konaj z nákupných stredísk v Hradci Králové, koniec koncov bývam v Mladej Boleslavi a tak vystrč hlavu a pozri sa ďalej. Aj keď moc ďaleko to nebolo. A tu som na neho narazil. Vyzeral mlado, bolo prvé čo som si pomyslel, veľa. Tak okolo osemnásť až devätnástich rokov. Mozgu som chcel rozkázať ignoráciu, čo ma viedlo ďalej. Tak som ho začal pozorovať. Vlasy mal hnedé, polodlhé, ktoré si každú sekundu stránil dozadu za ucho, aby neprekážalo. Mal pomerne ladné pohyby, až ženské, ako som tak začínal od tváre, neunikli mi ani tie jeho oceľovo šedé oči a plné, suché pery každú sekundu vlhčiace si vystrčením jazyka.
Telo, a čo ma udivilo, nebolo snáď ani mužské, skôr ženské. Každopádne asi to bolo to, čo ma zaujalo, tá postava. Dámska postava.

Keď sa postavil a ladne sa pretiahol, z okrajov riflí sa mu lemoval nádherný zadok. A to bolo len polienko do kachlí. Mozgu nerozkážeš, to čo sa nedá, tak ako ja nemohol rozkázať mozgu je to chlapec. Nakoniec som čakal až do deviatej hodiny, než vyšiel von. Tri hodiny čakania pri vchode pre zamestnancov a ja, ja s ním neprehovoril. Začal som tam teda jazdiť pravidelne. Než som našiel tú odvahu.
,, Ahoj - povedal som - Ja som Jirka.'' Natiahol som ruku na zoznámenie.,, Lukáš - podal mi ruku - volám sa Lukáš.''

A bolo, jedna fáza za mnou, nechcel som to moc naťahovať, tak som ho poznal do kaviarne a vykreslil mu všetko, ako sa to má. nedeľu sa chvíľu nič a potom pristúpil na fotenie.
Bol v šatníku, prezliekal sa a ja som bol neuveriteľne nervózny, chvel som sa celým telom, snáď nikdy som toto nezažil, ani pri prvom pohlavnom styku.
Prišiel do izby, ktorý zariadením imitoval ateliér. Vošiel do neho av tú chvíľu som sa zarazil, keď som videl, ženu? Kto to je? Povedal som si. Sakra. Fotenie bolo fiasko, keď sa to zrovná s tým, ako veľmi som sa chvel. Zase prezliekol späť, keď v tom som tam vtrhol. Akoby tušil, čo som predpokladal za hlúposť, čo chcem. Sex.
Ako Urevaná z reťaze zozadu bozkával som ho na krk . Vášnivo ho pery olizoval až k uchu, počul som jeho vzdychanie, pozná to? Ako by mohol, ale pokračoval som ďalej, rifle, ktoré ešte nemal ani zapnuté som zhrnul dole. Nohavice v rozkroku som mal vypuklé, skrátka, stál mi a veľa . Tak som sa mu kroužkovitými pohyby utieral v štrbine zadočku a polovičiek. Pocit niečoho takého, som nikdy nemal, tá hebká a holá pokožka, bez jediného chĺpka, pri skladaní jeho trenírok, mal som pocit, ako dotknutie sa mraku, vody, ohňa, všetkého iného čo nedá sa spojiť s tou krásou. Pomaly som si ho vybral a ešte pomalšie som mu ho zandal do zadočku. Oba dva, v rovnakú sekundu hlboko a potichu zajačala. Nechcel som, ale dotkol som sa aj jeho údu a naháňal ho, cítil som pocit zalievať horúčavy po tele. Chvíľami to bolelo a iné boli krásne. Napriek tomu všetko, koniec je vždy, cítil som že už budem, s hlbokými vzdychy som sa mu urobil do zadočku a nechal ho v ňom, kým som mu ho naháňal naďalej . škubnutí, akoby ohlásilo slastný koniec, už sa mi rozlievalo teplo po prstoch. Pustil som ho a naše upotené telá sa ešte dvíhal pod náporom vzduchu, unavení av rozkoši. Pomaly som ho vybral z jeho zadočku, bez povšimnutia napnutie svalu jeho zubov v bolesti z vyberaní môjho údu. Úžas.
Takto sme sa ale nerozišli, naďalej sme sa spolu schádzali a boli to tie najkrajšie dni v mojom, našom živote. Mne došlo, že je to chlapec, ale láske a posadnutosti neporučíš, a keď už , tak málo a pretrvá. Po troch rokoch zmizol do cudziny, pod ponukou s odchode s ním, by málokto v mojej situácii odmietol, ale ja áno. Bol som už starší a on, mal to pred sebou, nechcel som, ale nechal som ho ísť. Do života, do sveta.

Aby som to ukončil, dnes mi je 41 rokov, rozvedený, z manželstva jednu dievčatko, ale nikdy nezabudnem a dnes, by som dal čokoľvek, za chvíľu s ním Čokoľvek. < br />






autor: Martin Quality