Erotická poviedka

Ema - kapitola 1: Pohovor

Slnko práve vychádzalo nad obzorom keď zazvonil budík. Mia však už nespala, na to bola príliš nervozna. Dnes ju čakal pohovor na miesto sekretárky v jednej obrovskej spoločnosti. Doteraz pracovala ako čašníčka v nočnom klube. Práca to bola únavná ale vďaka jej dokonalej postave aspoň tringelty stáli za to aj keď často si pre ne musela vypočuť všemožné poznámky a často aj nejaké  to osahávanie. Keď posielal životopis ani vo sne by ju nenapadlo že ju pozvú na osobný pohovor, ju, 21 ročnú, bez skúseností. O to viac sa prejavovala nervozita. 

Prácu však potrebovala. V starej práci dala výpoveď lebo vedela že keď v nej zostane, prácu si síce bude hľadať ale nebude to z donútenia a možno by na niektoré inzeráty ani nereagovala. Potrebovala zmenu, potrebovala sa v živote posunúť a v jej starej práci to možné nebolo. 

Pohovor sa mal začať o 9:45 a ona mala budík už na šiestu. Ranajky neprichádzali do úvahy preto sa rozhodla že si radšej pôjde zabehať. Nebehala tak často ako by niekto pri pohľade na ňu povedal. 175 centimetrov vysoká hnedovláska ktorej nič nechýbalo. Boky mala dokonalé k jej zadku za ktorý by iné vraždili. Útly pás a dlhé nohy z nej robili priam modelku avšak na túto kariéru sa nikdy nedala aj keď ju na to veľa ludí nabádalo. Jemné rysy jej tváre nádherne ladili s hnedými očami a tento celok bol zakončený nádhernými pevnými prsiami. 

Vstala teda z postele a vychádzajúce slnko nádherne zalialo jej telo. Vždy spala len v nohavičkách a nakoľko bývala sama veľmi jej to nevadilo. Obliekla si športové legíny a podprsenku, na mobile vybrala playlist a o chvíľu už bežala po svojej obvyklej trase. Dnes sa jej v hlave preháňali všetky tie otázky ktoré by sa jej na pohovore mohli pýtať a na ktoré sa tak dlho pripravovala. 

Po príchode domov nasledovala sprcha a potom si obliekla svoj vopred pripravený outfit. Nebolo to nič neobvyklé, avšak dnes si dala záležať na tom aby spravila dobrý dojem. Nechcela sa obliecť príliš vyzývavo a taktiež nechcela pôsobiť ani príliš nudne a preto sa rozhodla pre bielu košeľu s krátkym rukávom ktorá mala pomerne hlboký výstrih jemne ukazujúci jej nádherné prsia. K tomu bola pripravená čierna sukňa siahajúca tesne nad kolená a silonky. Pri pohľade na ne sa rozhoda ich vymeniť za samodržky nakoľko to vonku vyzeralo na obzvlášť teplý deň. Celú túto parádu dotvárali lodičky na vysokom opätku a čierne okuliare. Tie síce bežne nosila len na čítanie avšak dnes sa rozhodla vziať si ich, nakoľko jej dovávali na vážnosti a sexepíle. 

Bývala sama, rodičia jej zomreli tesne pred jej maturitou pri autonehode a ona sa rozhodla zanechať starý život a odsťahovať sa preč. V meste bola len krátko a skoro nikoho okrem pár kolegýň z práce tu nepoznala. 

Keď prišla pred budovu v ktorej mala pohovor musela uznať že ak mala doteraz paniku, nebolo to nič v porovnaní s tým čo nastalo teraz. Budova bola obrovská a celá patrila firme. Po pár sekundách kedy ju strach držal na mieste sa pohla a vydala do budovy. Recepcia vyzerala tak ako celá budova, obrovská a impozantná. Pristúpila k pani a ohlásila dôvod svojej návštevy. Tá ju vyhladala v zozname návštev a povedala že pán riaditeľ ju príjme vo svojej kancelárii. Až do tohto momentu si neuvedomila že v inzeráte nebolo uvedené o koho sekretárku sa jedná. Myslela že pôjde o sekretárku nejakého vedúceho oddelenia a ani vo sne by ju nenapadlo že pôjde o funkciu sekretárky riaditeľa. 

Ďalší klinček, pomyslela si a vydala sa na najvyššie poschodie. Keď prišla až ku kancelárii riaditeľa za stolom našla sedieť asi 35 ročnú ženu s prísnym pohľadom ktorá si ju od hlavy po päty premerala. Žena bola na svoj vek vo vynikajúcej forme. Útly driek a pekné vyšportované telo vynikalo v čiernych obtiahnutých minišatách. Ostré, avšak pekné črty tváre dorváraly čierne vlasy stiahnuté do pevného drdola. 

Pani ju privítala a usadila na sedačku blízko dverám do kancelárie aby počkala a sama vošla do riaditeľovej kancelárie.  Po asi 5 minútach vyšla a pozvala ju dnu. 

Kancelária bola na najvyššom poschodí budovy a tvorila ju jedna veľk miestnosť s obrovský oknom tiahnucím sa od jednej strany až k druhej. V jej strede sedel za stolom asi 35 ročný muž v drahom obleku. Bol to prototyp ideálneho chlapa. Jemné strnisko, modré oči, chudý, vlasy pečlivo zastrihnuté na krátko, vyšportovanej postavy a vysoký asi 180 cm. 

"Dobrý deň pani Goméz, moje meno je James Thomas a som riaditeľom tejto spoločnosti." povedal a postavil sa aby jej podal ruku. 

"Teší ma pán Thomas a som slečna."  v tom momente očervenela a uvedomila si nemiestnosť svojej poznámky. Na jeho tvári sa však zjavil pobavený úsmev a sadol si do svojho kresla a posunom jej naznačil aby si sadla naproti nemu. 

"Slečna Goméz, povedzte mi, čo Vás zaujíma na práci v našej spoločnosti. Jedná sa o prácu osobnej sekretárky teda budete veľa cestovať a takýto život nie je pre každého." 

V tom momente si uvedomila že sa nejedná o bežnú sekretárku a prišlo jej divné že to nebolo uvedené v inzeráte a mierne zaskočená odpovedala: "Po pravde nevedela som že sa jedná o osobnú sekretárku ale na veci to nič nemení. Pochádzam z Mexika a do Ameriky som prišla pred rokom. Po smrti rodičov a pretĺkala som sa ako som vedela. Pracujem, teda pracovala som ako čašníčka v nočnom klube a toto nie je život aký by som si predstavovala. Keď som našla Váš inzerát rozhodla som sa naň reagovať a priznám sa, samú ma prekvapilo že ste ma pozvali na pohovor." 

Po tomto ešte viac očervenela a uvedomila si ako neprofesionálne musí vyzerať a hanbila sa za svoj prejav. Nemala žiadne skúsenosti s pohovormi, do predchádzajúcej práce ju prijalí pravdepodobne skôr pre jej vzhľad ako pre jej skúsenosti.  Na tvári pána Thomasa sa však úsmev ešte viac roztiahol a pozeral na ňu s neobvyklým zápalom.

"Slečna Goméz, ako som povedal v prvom rade si musíme vyjasniť že sa jedná a prácu náročnú na čas, často nebudete doma aj mesiac a nehovorím o nepredvídateľnosti mojich ciest. Viete si takýto životný štýl predstaviť?" 

Nasledovalo krátke ticho kedy si Mia v hlave preberala všetko čo počula. Je pravda že bola mladá a plat asi bude slušný a hlavne ju nič neviazalo, žiadny priateľ, rodna, jednoducho nikto. 

"Je to pre mňa trochu prekvapenie, s takouto ponukou som nepočítala. Viem že na túto prácu asi čaká celý zástup podobných ako som ja a preto by som ju nemala odmietnuť." Uvedomovala si že ak by teraz ponuku odmietla mohla by si to do konca života vyčítať. "Ale ja nemám žiadnu kvalifikáciu, pravdu povediac ani neviem čo všetko táto práca obnáša." povedala zahambene.

"S tým si nelámte hlavu slečna Goméz, všetko čo budete potrebovať sa naučíte, som si istý že budete nad mieru spokojná." odpovedal pán Thomas s úsmevom.

"Tak sme teda dohodnutý, kedy môžem nastúpiť?" spýtala sa Mia.

Pán Thomas sa zasmial, prekvapila ho naivnosť a rozhodnosť tejto ženy. V očiach mu hrali iskričky.

"Ráno odlietam na služobnú cestu, vyzdvihnem Vás doma. Buďte pripravená o 7:00, kolegyňa pani Morgan s vami dohodne podrobnosti. Zmluvu poriešime neskôr, môžete to brať tak že ste v skúšobnej dobe." Na jeho tvári sa pohrával šibalský úsmev. 

"Ďakujem pán Thomas, budem pripravená a na ako dlho sa mám zbaliť?" 

"S tým si nerobte starosti, ak by Vám chýbalo oblečenie tak si ho niekde kúpite na účet firmy. Berte to ako jeden z benefitov tejto práce." 

"Ďakujem, tak zajtra ráno budem pripravená." odpovedala prekvapená Mia.

"V tom prípade sme dohodnutý slečna Goméz, choďte domov a poriadne sa vyspite, od zajtra Vás čaká nový život." 

"Ďakujem a dovidenia zajtra pán Thomas."

Nato opustila spolu s pani Morgan kanceláriu riaditeľa. Pani Morgen jej povedala aby si pobalila základné veci, Letné oblečenie a doklady. Plán cesty sa vraj dozvie ráno. 

Na to Mia opustila budovu a v hlave mala len to čo ju  čaká od nasledujúceho dňa. Po ceste domov sa zastavila na obed a premýšľala čo všetko si zbaliť a či si nemá niečo kúpiť. Potom jej hlavou prešlo asi milión otázok na ktoré sa pri pohovore zabudla opýtať a prišlo jej až trápne že vlastne o svojej práci nič neviem. Po ceste sa ešte zastavila v obchodnom centre a kúpila si nejaké nové spodné prádlo, sukňu, košeľu a kozmetiku. V hlave jej stále bežalo len to, že o práci nič nevie ale rozhodla sa že sa tým nebude trápiť, zajtra sa všetko dozvie. 

Domov prišla podvečer, zbalila si kufor a doklady. Po celom dni si dopriala dlhý kúpeľ. 

Zistila že vlastne ani nemá komu povedať že odchádza. Doma nemala žiadne kvety a susedov taktiež nepoznala, chcela si pred nedávnom zaobstarať aspoň psa ale teraz jej napadlo že dobre spravila, aj tak by ho nemala komu dať teraz strážiť. Slnko už zapadlo a keď si plná očakávaní a nervozity ľahla do postele a zaspala.

pokračovanie - kapitola 2

autor: -



Ako hodnotíte túto poviedku?

najlepšie najlepšie    [    1 | 2 | 3 | 4 | 5    ]    najhoršie najhoršie





sex naživo


dalšie dievčata na sex cez telefón >>