Erotická poviedka

Najlepší kamarád

Fero bol môj najlepší kamarát a vlastne jeden z mála, s ktorým sme to ťahali od raného detstva. Môj sused. Naše rodičovské rodinné domy mali spoločný plot s bránkou, aby sme nemuseli obchádzať veľké parcely. Fero tu žil stále, ja som sa vrátil po rozvode a rokoch strávených v Bratislave domov, aby dom nechátral. Prácu som mal zabezpečenú a občasné výlety do mesta a internet úplne stačili, aby som spokojne žil. V ten deň som si išiel požičať kosačku, moja nejak štrajkovala. Prešiel som cez nezamknutú bránku a keď som začul pracovný zvuk z humna, vošiel som dnu, určite ho tam nájdem. Naskytol sa mi však zaujímavý pohľad na Ferovu ženu Eriku, ktorá bola hlboko sklonená nad starou truhlicou a niečo hľadala. Vysoko zdvihnutá sukňa odhaľovala krásne štíhle nohy a prezrádzala lákavé boky.

Chvíľu som sa ticho pozeral a bleskovo spomínal na toto telo, ktoré som pred mnohými rokmi raz ochutnal, no keďže o Eriku prejavoval záujem aj Fero a urobil som prímačky v Bratislave, som ustúpil. Eriku, vtedy ešte na strednej sme balili obaja a ona sa dlho nevedela rozhodnúť pre jedného z nás, ako mi hovorievala, čo už, keď nás miluje oboch? Dobré na tom bolo, že sme spolu nespávali, bola to začínajúca, platonická láska a nik z nás nenašiel odvahu. Keď som konečne oznámil, že idem na vysokú do Bratislavy a  náš vzťah nemá perspektívu, Fero sa s novými silami vrhol do boja o jej priazeň. Nakoniec sa s tým zmierila a venovala mu svoju lásku, no na moje veľké prekvapenie, raz na mojich narodeninách, keď sme osameli, sme sa na rozlúčku pomilovali. Pre oboch to bolo prvý krát. Milovanie bolo síce krátke a neohrabané, no nikdy som naň nezabudol a Erika bola jediné dievča môjho života, ktoré som pripravil o panenstvo. Samozrejme aj ona mňa.

Po návrate domov som sa od klebetných susedov dozvedel, že im manželstvo nevyšlo tak, ako si predstavovali. Fero sa dosť zmenil a jeho vzťah k Erike zhrubol, občas si vypil a vtedy bol zlý. Párkrát som s ním o tom prehodil reč, no nepripustil diskusiu s tým, že k žene musí byť človek tvrdý, inak mu prerastie cez hlavu a to ani nehovorí, že všetky sú suky, ktoré treba držať nakrátko. Potom to funguje na sto percent. Pustil som to z hlavy, bol kamarát a nechcel som sa mu rýpať do súkromia, aj keď som s tým nesúhlasil. Len Eriky mi bolo ľúto, takýto život si nezaslúžila. Ako vravela, jej jediným šťastím sú deti, no obe sú mimo domu, mladší končí strednú, domov chodí tak raz na mesiac a dcéra je v Bratislave na vysokej. Jej príchody sú ozaj vzácne. Bavievali sme sa s ňou o tom cez plot a na dvore, no vo Ferovej prítomnosti bola vždy ticho. Pritom sme si rozumeli, akoby som ani nebol tak dlho preč. Aj som ľutoval, že som sa tak rýchlo vzdal, no čo už, bola predsa manželka najlepšieho kamaráta.

Pohľad na zohnutú Eriku ma vzrušoval.  Niečím som buchol, aby som na seba upozornil. Troška sa zľakla, pootočila sa, ale keď videla, že som to ja, len niečo zamrmlala a pokračovala v hľadaní. Pri tom ma provokovala vrtením bokov a nahýnaním sa do truhlice a s hnevom v hlase komentovala Ferove nápady, že keď si niečo zmyslí, musí to okamžite urobiť. Ako keby to lanko na ryby nepočkalo, keď aj tak nejde k jazeru. Niečo som na súhlas zamrmlal,  pristúpil som k nej, chytil ju za boky, pritisol si ju k nohaviciam a bokmi urobil pohyb dopredu. "Neblázni, čo to robíš? Niekto príde a bude zle. Však ma zabije, keby ma videl. Prestaň! Pusti ma blázon!" Napriek tomu, že hlasno protestovala, neuhla a nechala ma, nech si ju k sebe pritláčam. Tak som ju jednou rukou pustil, ťapol po zadku a siahol pod sukňu. Dlaň som vsunul medzi jej nohy a pritisol ju na šušku. Miniatúrne nohavičky asi veľa toho nezakrývali, lebo som prstami zacítil buchtičku a prst mi vnikol do škáročky.

V momente sa mi postavil a snažil sa vystreliť z nohavíc.  Ani sa nepohla, len opäť: "Ty si sa zbláznil, čo to robíš?!" "Zbláznil, máš pravdu, určite mi šibe a to už od kedy som sa vrátil." Druhú ruku som jej položil na chrbát, aby ostala zohnutá. Vytiahol som prsta z jej šušky, rýchlo si rozopol nohavice, uchopil nadržaného vtáka, zohol sa v kolenách. Jedným prstom som jej odtiahol nohavičky a rýchlo ho zasunul, až to plesklo na jej zadočku. Aby nepadla do truhlice, musela sa zaprieť na druhú stranu a ja som začal divo prirážať. Držala, podvihla sa na špičkách, aby som do nej lepšie vnikol a lapajúc po dychu mi nadávala: "Blázon jeden, šialenec, čo to robíš? Prestaň! Príde a uvidíš ten bengál. Blázon jeden, pusti ma." Po dosť dlhej absencii som si užíval láskanie vtáka v šťavnatej mušličke. Krátkymi, ale silnými ťahmi, aby som z nej nevykĺzol, som búšil na buchtičku. Telá príjemne plieskali. Na čo Erika zúfalo vyhŕkla: "Ticho buď, nebúš tak do mňa, však to niekto začuje. Čo potom? To nevysvetlím... Pohni si, rýchlo, pridaj, nech si už hotový, nemôžem tu byť tak dlho, príde ma hľadať, aby mi vynadal a potom ma zabije a aj teba."

Pridal som v tempe. "Už budem." Ani som nedopovedal a začal som do nej striekať. Pevne som jej stisol boky a pritiahol  ju na seba. Dorážal som ako divý, Erika zapretá o truhlicu mi zakontrovala a nechala ma, aby som sa dokončil. Potom sa vystrela a spustila: "Ty nie si normálny, čo si to urobil? Zbláznil si sa? Takto? A Tu? Ty nie si normálny." Pritom mi podala papierovú vreckovku, aby som sa utrel. Otvoril som ústa, no zahriakla ma: "Mlč a padaj dnu. Nič nehovor, prehnal si to, čo teraz? Ak sa to dozvie, zabije ma. Mlč a choď dovnútra, ja prídem za chvíľu. A uprav si nohavice." Spokojný, že to dopadlo iba rečami som sa pobral. Fero pozeral televíziu, začal zápas  Barsa, jeho srdcovka a Atletico. Pri futbale sa nedal vyrušovať, ani na mňa nepozrel, niečo zamrmlal na uvítanie, rukou naznačil, že mám byť ticho a ukázal na gauč. Sadol som si a zapozeral sa s ním. Za chvíľu  prišla Erika s navijákom. Skôr ako niečo povedala, Fero ju zahriakol a precedil, že nech   donesie niečo pod zub, klobásu, slaninu a kyslé. Však máme, ak si nevšimla návštevu.

Zdvihol som sa, že jej pomôžem. Vošiel som za ňou do komory. Keď ma zbadala, pohoršene pokrútila hlavou: "Ani sa ma nedotkni ty somár. Čo ti to prišlo na rozum? To sa nesmie dozvedieť. Nie že sa pochváliš. Mňa zabije a na teba sa akurát tak nahnevá. Aj tak by povedal, že ja som ťa zviedla a ty si chudáčik. Však ho poznáš hulváta. Prosím ťa nechaj si to pre seba." "Nechám, neboj sa nechám." Pristúpil som k nej a snažil sa ju objať. Vyšmykla sa mi so slovami, či ešte nemám dosť a aby som prestal. Tu predsa nemôžeme.... Podala mi fľašu uhoriek, vzala jedlo a vybrala sa do izby. Zbadal som, že na šatách má malý mokrý fliačik, povedal som jej to, skoro omdlela, ledva nepustila tácku. Podala mi ju a rýchlo šmykla do kúpeľne. Vošiel som do izby a veci rozložil na stolík. Fero prekvapene pozrel, kde je stará. "Išla na wecko." "Dobre, sadaj, pozeraj." Erika sa vrátila prezlečená, Fero si to samozrejme ani nevšimol, len na ňu zafučal, čo čaká, kto pripraví to jedlo. Rozdelila všetko na tanieriky. Pojedli sme a Fero komentoval futbal. Kedy-tedy som pozrel na Eriku a naše pohľady sa stretli. Úchytkom ma pozorne sledovala  a prísny, zamyslený  výraz hovoril za všetko. Preberala si situáciu a hodnotila, čo sa vlastne stalo.

Cez prestávku sa konečne Fero opýtal, čo potrebujem. Vysvetlil som mu, že mi nejde kosačka a nakoniec sme sa zhodli, že je to sviečka. Má rezervné a keby to nefungovalo, požičia mi svoju. Obrátil sa k Erike: "Padaj do garáže. Na polici pri okne sú náhradné sviečky. Na krabici je obrázok, tak nedones tie s knôtom." Tichšie zamrmlal, ale tak, aby to počula: "Však je na to dosť blbá." A už hlasnejšie: "kovové s porcelánovým hrdlom. A padaj." Erika sa naňho pohŕdavo uškrnula a odišla. Začal druhý polčas. "Nemusel si tak ostro, však je to tvoja žena." "Nechaj tak. Viem, ako na ňu, hlupaňu. ženu musíš mať pod palcom, aby vedela, kto je doma pánom. Inak ti prerastie cez hlavu. Všetky sú kravy. Máš šťastie, že si sa rozviedol. Ale ticho, chcel pozerať."  A dal zvuk na maximum. Dodal: "choď si to zobrať, tá krava to aj tak nenájde a ja si to dopozerám, aj tak ťa to nezaujíma." Viac sa mi nevenoval, tak som sa vybral do garáže.

Erika práve vychádzala so sviečkami v ruke. Keď ma zbadala, otočila sa a vrátila späť. Položila sviečky na stôl a otočila sa ku mne. Dlho na mňa uprene pozerala, premeriavala si ma, potom ku mne natiahla ruku. Pristúpil som k nej. Chytila ma za zápästie a spýtala sa: "To čo si s tým myslel?" Neodpovedal som, len som jej pozeral do rozšírených, zvedavých  očí. Priložila si moju ruku k perám a bozkala ma na dlaň. Otočila sa, vzala z vešiaku uterák, odtisla nejaké veci z ponku a položila ho naň. Nespustiac zo mňa oči, začala si rozopínať šaty. Na moje prekvapenie pod nimi nemala nič. Prsia mala aj po dvoch deťoch krásne tvarované, na pružnosti nič nestratili. Bruško rovné a z lona vykúkali tmavé chĺpky. Ružové dvorčeky na prsiach s tvrdými cumlíkmi sa na mňa usmiali a priam volali, aby som ich chytil do úst. Pristúpil som k nej, chytil ju za boky a posadil na uterák. Erika roztiahla nohy a odhalila buchtičku, z ktorej vykúkali ružové lupienky. Hneď by som sa do nej zahryzol. Videla mi v očiach údiv a túžbu, tak mi rýchlo začala rozopínať nohavice, ja košeľu.

 Siahla do slipov, uchopila ma za vtáka, ktorý sa hneď v jej ruke postavil a ťahala ho k svojej dierke. Pristúpil som bližšie, žaluďom si prešla po škáročke, našla dierku a začala ním  do nej vnikať. Neváhal som a zatlačil. Vnikol som do nej, ako horúci nôž do masla. Vzdychla, chytila ma za zadok a tisla ma na seba. Chvíľu sme tak ostali, bez pohybu sme si obaja užívali vtáka v šuške. Trošku som sa zaklonil a položil ruky na jej prsia. Boli mäkučké, poddajné a horúce od vzrušenia. Erika vzdychla a šepla: "Kde si bol, láska moja? Kde si bol doteraz? Rýchlo, urob ma, ale neponáhľaj sa. Máme čes." Na otázku v mojich očiach odpovedala: "začal druhý polčas, máme vyše pol hodiny. Nepríde!!" Umlčal som ju bozkom. Našli sme sa perami a jazyky sa začali skúmať. Mala sladké ústa, ktoré po bozku priam dychtili. Telá sa nám dali do pohybu, najprv som sa pomaly začal hýbať v šuške, postupne som ho vyťahoval stále viac a silnejšie ho vrážal späť. Cítil som Erikine lýtka na stehnách, ako sa ku mne privinula a rukami mi držala líca a bozkávala na celú tvár. Najprv som sa hral s jej prsiami a ľutoval, že nie sme  v posteli, ponk mi neprinášal dosť možností na vyhranie sa s jej telom, aj keď pohyb v jej šťavnatej šuške bol krásny. Objala ma okolo hrdla a pritisla sa na mňa. Vzrušené bradavky ma šteklili na hrudi, objal som ju a tisol k sebe, aby som si užil dotyk jej pŕs. Potom som podsunul ruky pod jej zadoček a trošku ju podvihol. Objala ma pevnejšie, bez problémov som ju zdvihol a spustil na vtáka.

Vnikol som hlboko, Erika tíško vzdychla a poddala sa mojim rukám, ktoré ju dvíhali a spúšťali dole. Pevne mi boky zvierala stehnami a sama jazdila na mojom vtáku. Cítil som, ako sa jej začína sťahovať bruško a zrýchľovať dych. Usadil som ju na ponk a zrýchlil tempo. Privinutá ku mne mi zašepkala: "Neponáhľaj sa prosím, chcem si ťa užiť... Rýchlo, rýchlo, pridaj...neponáhľaj sa, nebuď ešte, ešte trošička...." Tak som zrýchľoval a spomaľoval tempo a užíval si pohyb v šťavnatej jaskynke. Zrazu Erika vzdychla, pritlačila sa na mňa a buchtičkou mi zovrela vtáka. Cítil som, ako jej v nej pulzuje vyvrcholenie. Už som to neudržal a začal striekať. Pritom som do nej silno zabúšil, aby som vnikol čo najhlbšie. Pevne si ma držala nohami a rukami ako liana okolo stromu a pri tom sme zhlboka dýchali a užívali si blízkosť tiel. Ostali sme takto bez pohybu, kým som z mušličky nezačal pomaličky vykĺzať. Erika ma chytila za vtáka a nežne ho honila a akoby dojila posledné kvapky semena. Našiel som jej ústa a pokračovali sme v horúcom bozku, pričom som sa ešte povenoval jej hebkým prsiam.

Všetkého však koniec. Skočila na zem, upravila sa a podala mi papierovú vreckovku. "A maž domov. Už ani nechoď dnu, čo si chcel máš, ostatné ja... A dúfam, že to ostane medzi nami.  Ak ti je život milý." Tak som sa jednou letmou pusou rozlúčil a pobral domov. Hneď som vymenil sviečku a začal kosiť. Asi za pol hodiny vyšiel Fero: "tak čo? Našla to tá ťava? Vidím, že kosíš. A naši vyhrali 2:0." Niečo som zamrmlal a pokračoval v práci. Fero tam ešte chvíľu postál, potom sa otočil a vykročil  dnu. Nedalo mi: "Fero a ďakujem, pomohol si mi. Na teba je vždy spoľah. Čokoľvek chcem, u teba nájdem. A nebuď na Eriku taký prísny, je to dobrá manželka a urobí všetko, čo od nej chceš." A ticho som si pre seba dodal: "čokoľvek!!" Fero sa hrdo vypol: "vychoval som si ju. Tak sa maj." Je to proste môj najlepší priateľ.



autor: nemezis



Ako hodnotíte túto poviedku?

najlepšie najlepšie    [    1 | 2 | 3 | 4 | 5    ]    najhoršie najhoršie





sex naživo


dalšie dievčata na sex cez telefón >>