Erotická poviedka

Pemenník

Stalo sa to jedného dňa keď som zavolal na jeden s tých inzerátov kde vydatá žena hľadá "niečo viac". Páčila sa mi značka "Len diskrétne". Pochopiteľne sme sa najprv zišli v reštike na námestí. Zrejme si ma otrebovala najprv obzrieť čo som úplne chápal. Bolo mi síce čudné prečo sa hneď pýta na to koľko mám detí, ale neprikladal som tomu žiadnu dôležitosť. No v zápätí mi napadlo, že skutočnosť že som ženatý by mohla byť istou zárukou diskrétnosti o ktorej jej očividne šlo.

Len tak medzi rečou som teda spomenul moju ženu, no ona ma okamžite zastavila s tým, že o nej nechce nič vedieť. No veď aj tak dobre. Zato ja som si musel vypočuť hotové litánie o jej nešťastí, ako sa márne snaží otehotnieť, ale aj o tom že ona je v tomto úplne poriadku. Dozvedel som sa že jej muž mal pred rokmi nehodu na motorke čo by mohlo byť príčinou toho že sa teraz márne snažia o potomka. Vôbec som nechápal prečo mi to všetko rozpráva, no len dovtedy kým sa ma nespýtala či som plodný. Až vtedy som začal tušiť o čo jej vlastne ide. Nenápadne som sa obzrel kadiaľ by som sa mohol vytratiť, no ešte som sa predsa len pokúsil dostať sa z toho aspoň ako tak džentlmensky.

- Prečo mám pocit že tu robíš konkurz na utajeného otecka? - spýtal som sa narovinu aby som mal v tom úplne jasno.
- Nie, Nijaký otecko. Otecko bude môj muž. Ja len potrebujem niekoho kto by ho v tejto veci vedel plnohodnotne zastúpiť. Chceš to byť ty? - spýtala sa bez obalu zase ona.
- No moment! Nie tak zhurta. Treba to najprv prebrať! - skúsil som zaprotestovať a tým aj získať čas, no k ničomu ďalšiemu som sa už nedostal.
- Čo chceš preberať? Urobíš si čo máš a už sa nikdy neuvidíme. Keď neuspeješ, môžeš to zopakovať o mesiac znova. Ponuka platí tri mesiace. Potom vyskúšam ďalšieho. To čo potrebujem, chcem hneď. Už som sa načakala dosť! - vyletelo z nej pohotovo.
- Ako to myslíš že ak uspejem už sa viac neuvidíme? - spýtal som sa pre úplnosť.
- Nikto nebude vedieť že si to bol ty. Nijaké fotečky, nijaké dopisy ani sms-ky. A pochopiteľne ani nijaké alimenty. O to sa báť nemusíš! -
Tá posledná veta ma naozaj upokojila. Povedal som si že tento románik by nemusel byť zase až taký márny. Navyše táto žena nevyzerala vôbec zle. Navyše mala aj peknú postavičku takže urobiť záslužný čin by nebolo vôbec na škodu. Pokial jej ide naozaj tak veľmi o diskrétnosť istotne nebude robiť problémy. No ale čo ak sa jej potom už nezbavím? Preblesli mi hlavou všetky možné eventuality. No na ich analýzu mi nezostal čas pretože táto žena čas strácať rozhodne nemienila.
- Chceš si ma obzrieť? - spýtala sa. priamo.
- Asi by sme sa mali premiestniť niekam do súkromia - navrhol som, čo si ona vysvetlila ako áno.
- Máš nejaký brloh kam by sa dalo zaliezť? - spýtala sa koketne.
- Mám. Dokonca to nie je ani tak ďaleko -
- Dúfam že prázdny!? -
- Ak nie, zahráme sa na realitných agentov a budeme hľadať náhradné riešenie. Som tak trochu z brandže takže toto nie je jediné miesto kde možno nájsť súkromie  - vysvetlil som podrobnejšie, neuvedomiac si že som tým vlastne vyjadril definitívny súhlas.
- Super! - prikývla nadšene bez toho aby sa pýtala na podrobnosti.
Hneď nato sme zaplatili a opustili lokál. Kým sme prišli na miesto určenia položila mi snáď tridsať otázok. Po každej tretej ma ubezpečovala že nič iné odomňa nikdy nebude chcieť. To sa mi páčilo. Keď sme konečne dorazili, presvedčil som sa že sme naozaj sami a pozval ju dnu. Tá sa ihneď usalašila na gauči a dôrazne upozornila:
- Aby bolo jasné! Som tu len preto aby si mi dal do brucha čo potrebujem. Čím skôr urobíš čo máš, tým skôr sa rozlúčime. Ja si odnesiem tvoj darček domov a budem dúfať že vo mne vyklíčí -
- Možno to bude treba viac krát opakovať. Na prvý krát sa to nemusí podariť. Bilógia nepustí - namietal som špekulatívne. Samozrejme že úplne zbytočne.
- Už len to že som tu zo mňa robí štetku. Tak si láskavo svoje prednášky odpusti! - zahriakla ma.
- Prepáč, nechcem aby si sa cítila zle. Asi by sa ti to malo páčiť - ospravedlnil som sa hoci som poriadne ani nevedel za čo.
- Vôbec nechcem aby sa mi to páčilo. Pokojne ma vypráš ako sa ti zapáči. Nemalo by to byť niečo na čo budem rada spomínať -
- Tak toto ti neslúbim. Ja to neviem len takto živočíšne.  Vždy mi záleží na tom aby to bolo pekné -
- To vôbec nemusí. Proste ma poriadne pretiahni a pošli ma domov. Tak veľa zase od teba nechcem. Ber to akože som len na jedno použitie takže nijaké bozky, nijaké citečky! - upozornila dôrazne.
- Nijaké bozky, nijaké citečky! Tebe sa to povie! Ako sa mám potom vzrušiť? Keď to chceš naozaj absolvovať, nechaj ma nech to urobím po svojom. To je zase moja podmienka! -
- Asi som si mala povedať niekomu inému. Lenže teraz som tu, s tebou. Nechcem zase zhladávať ďalšieho. Zase si ho oťukávať a vysvetlovať mu všetky tie veci. Už to že tu tebe rozťahujem nohy zo mňa robí šľapku. Nie je to pre mňa vôbec ľahké a zo všetkého najmenej potrebujem aby medzi nami preskočila nejaká iskra. Preto by bolo fajn, keby si pritvrdil. Nemusíš ma hneď mlátiť. Postačia aj nadávky. Hlavne nijaká náklonnosť či nežnôstky! - vysvetľovala.
- No, áno, to by som možno mohol -
- A vydrhni ma poriadne natvrdo. Vôbec na mňa neber ohľad. Len keď budeš do mňa dávať plnku, musíš ju dať dnu dobre hlboko. Jasné? -
- Vyklátim sa do teba zo zadu, chceš? -
- Mne je to jedno, len už to urob. V týchto dňoch som práve najplodnejšia. Keď všetko urobíš dobre, už ma viac neuvidíš -
- Nie tak rýchlo maličká. Zajtra ťa tu chcem vidieť zase. To vieš, istota je istota -
- Dobre. Ak chceš, tak prídem. Ale nikomu ani slovo! - súhlasila prekvapujúco. A len čo to dopovedala, vyhrnula si šaty, stiahla si nohavičky a ukázala mi pipinu. No ja som však bol vždy vysadený na kozy, takže som sa zameral na vrchnú časť jej konfekcie. No dostať sa k nim nebolo až také jednoduché. Našťastie mi sama pomohla a ukázala na zips na chrbte -
- Asi by si si tie šaty mala dať dolu - navrhol som. Kým si ich vyzliekala, neodpustil som si ďalšiu poznámku?
- Pokojne si si na to mohla vziať radšej nejaké tričko! -
- Ak mám byť úprimná nemyslela som si že uspejem hneď na prvý pokus. Chcela som najprv zapôsobiť - vysvetľovala.
Ale to už bola celkom nahá. Jej pevné stojace kozičky boli úžasné. Okamžite mi urobili tesno v nohaviciach, takže som z nich musel vyslobodiť svojho bojovníka.
- Páni! Tak tomu sa vraví výbava! - zvolala nadšene len čo zbadala môj pracovný nástroj.
Ja som si jej poznámku nevšímal a venoval sa svojej najnovšej hračke. Najprv som jej ich ohmatal, potom poťažkal a nakoniec olízal bradavky. Hodnú chvíľu som im venoval patričnú pozornosť, potom som sa vrhol na jej krk. Začal som jej bozkávať šiju, ale to už sa nezaobišlo bez protestu.
- Nijaké nežnôstky! - pripomenula mi.
- Tvoju kvetinku treba najprv roztvoriť! Nie som sadista - nedal som sa.
I napriek jej nesúhlasu som jej bozkával krk. Bolo vidno že ju to nenecháva chladnou, takže som prešiel na ústa. Bozku sa však rázne vyhla tak, že odtiahla hlavu na bok. Vtedy som sa presunul nižšie a i napriek jej kategorickému nesúhlasu som jej začal ústami spracovávať pipinu.
- Prestaň! Toto sme si nedohodli - napomenula ma znovu.
- Drž hubu ty kurva! - zvolal som aby som ju umlčal a pokračoval vo svojom snažení. Výsledok na sebe nenechal dlho čakať. Zrýchlené dýchanie a tichý, sotva počuteľný ston ktorý sa tak veľmi snažila potlačiť bol toho jasným dôkazom.
- Nie! - zaprotestovala ešte šepotom, no už ani ona sama neverila tomu že to myslí vážne.
Pokračoval som teda a usilovne spracovával jej klitoris jazykom. Už sa ani nesnažila potláčať stonanie. Krútila zadkom ako šialená, ponúkala mi svoju broskyňu čoraz horlivejšie. Už som to nemohol dlhšie vydržať. Ani som nečakal kým sa urobí... Okamžite som si ju otočil a vnikol do nej zo zadu. Doslova som ho do nej vrazil. Len čo som sa ocitol v nej, bolo mi jasné že dlho nevydržím. Bola úplne mokrá a nádherne tesná. Začal som ju teda brať riadne z ostra. Presne tak ako to chcela. Chvíľu som si to patrične vychutnával ale potom som ju začal klátiť ostošesť. Poriadne natvrdo a úplne na doraz. Presne tak ako chcela. Jej pravidelné stonanie sa menilo na bolestné vždy keď som do nej poriadne prirazil. Ochotne však držala zadoček dohora tak aby som sa do nej ľahko dostával. Drhol som ju ako som len vedel. Prial som si ju vydrhnúť tak aby na to spomínala aj celé roky, lenže tesné zovretie urýchlilo moje snaženie. Netrvalo dlho a začal som jej pošvu zaplavovať svojou životodárnou tekutinou. Z úst sa jej vydral slastný ston, celé jej telo sa vzoplo a niekoľko krát sebou myklo. Pripomínala kobylu pri porážke. Došlo mi čo sa u nej asi odohráva. Ja som práve končil, ale zotrval som v nej až pokým neskončila aj ona.. Pomalé pohyby už len dokonali celý duel a urobili za ním definitívnu bodku. Len  čo som opustil je vnútro bezvládne sa zvalila na bok a previnilo sa na mňa usmiala.
- Teda ty si ale riadny kanec - zhodnotila moje úsilie svojsky.
- Spokojná? - spýtal som sa zvedalo.
- Práveže až moc. Stalo sa presne to čo som nechcela -
- Ako to myslíš? - spýtal som sa nechápavo.
- Milujem ťa -
- Aha. Tak to máme asi problém - prejavil som svoju účasť skôr zo slušnosti. Tváril som sa že ma to nezaujíma a čakal čo bude ďalej. Celú záležitosť som akosi automaticky pokladal za uzavretú. Dokonca by mi ani nevadilo keby teraz okamžite odišla. No túto myšlienku som si pochopiteľne nechal len pre seba.
- Dúfam že sa to aspoň podarí. Bolo by fakt hlúpe zabuchnúť sa do teba a pritom vôbec neotehotnieť - poznamenala zamyslene.
- Otehotnievaš ľahko? -
- Skadiaľ to mám vedieť? Môj muž ma očkuje už celé štyri roky. Už ma nebavilo čakať na zázrak ktorý sa možno nikdy ani nestane. Musela som niečo podniknúť! - vysvetľovala na svoju obhajobu.
- Chápem - odpovedal som skôr zo slušnosti. Lenže ona s vylievaním srdca ešte neskončila:
- Môj muž by si nikdy nepriznal že je chyba uňho. On by sa možno zmieril s tým že nikdy nebudeme mať deti, ale ja určite nie. Musela som sa o to sama postarať. Ale tak aby o tom nevedel. Keby si myslel že je to jeho, bolo by všetko ako má byť. Všetci by sme boli spokojný a nikomu by to neublížilo. Dosť dlho som o tom uvažovala kým som sa k tomu odhodlala. Nájsť niekoho neznámeho, niekoho o kom nič neviem a koho už nikdy viac neuvidím. Akísi anonymný darca. Ukazovalo sa to priam ako úplne ideálne riešenie. Vieš, bola som taká zúfalá že by som neváhala to skúšať dovtedy kým sa to nepodarí. Aj keby ma mala pretiahnuť celá armáda. Lenže po tom čo si mi pred chvíľou predviedol už hľadať nebudem. Je mi jasné že už nič nebude také ako predtým -
- Tak teraz neviem či sa mám báť alebo tešiť - poznamenal som aby som ju vyprovokoval k obšírnejšiemu objasneniu pretože som si nebol istý ako to vôbec myslí.
- Neboj, naša dohoda platí. Ale pokiaľ by si nebol proti, občasné rozptýlenie by nám obom len a len prospelo - navrhla opatrne.
Nevedel som čo na to povedať. Ešte pred chvíľou som si prial aby odišla a už nikdy viac sa tu neobjavila. Lenže skutočnosť že pred chvíľou som zažil asi ten najúžasnejší sex vo svojom živote ma nútilo uznať že to nie je zase až taký zlý nápad. A bez toho aby som si uvedomil dôsledky toho všetkého som na jej strelený nápad prikývol:
- Už sa teším až ťa uvidím s bruškom -
- Naozaj ti nebude vadiť že nebudeš otecko? - spýtala sa zúčastnene.
- Zásluhy mi predsa nikto nevezme - argumentoval som.
- Ale o nich budeme vedieť len my dvaja. A nikto iný. Mám pravdu? -
- Isteže máš miláčik - odpovedal som a dal je nádherný bozk. Tentoraz už hlavu neodtiahla. Potom som sa na ňu zahľadel a opatrne sa spýtal:
- Ako sa vlastne voláš? -
To vyvolalo úsmev u nás oboch.
- Som Tatiana. A ty? -
- Vilo, teší ma! - predstavil som sa a znovu ju pobozkal.
- V skutku zaujímavý spôsob zoznámenia - poznamenal som a znovu sa usmial. Bolo mi krásne ako ešte nikdy predtým. Náhle mi napadlo ako by sa asi zatvárila moja žena keby sa o tom všetkom dozvedela. Ale v tej chvíli mi to bolo úplne jedno. Privinul som sa k svojej novej milenke a jej nežnosť vo mne podnietila novú akciu...
V ten deň som jej želanie vyplnil ešte tri krát. Ani neviem kedy naposledy som podal taký výkon. Ani nie o mesiac mi prišla sms-ka. A to i napriek tomu že ona sama akékoľvek kontaktovanie vopred vylučovala.
V sms-ke sa písalo:
- Reflektujem na vašu ponuku. Moja klientka sa dožaduje novej obhliadky. Kontaktujte ma prosím -
A ja už som vedel že misia bola úspešná. Zachvátila ma radosť i obava zároveň. Odpovedal som nemenej záhadne:
- Som rád že je vaša klientka s našimi službami spokojná. Pokojne sa na nás môžete kedykoľvek obrátiť -
To som asi nemal robiť, pretože o dva dni neskôr mi prišla ďalšia sms-ka:
- Moja klientka vám veľmi ďakuje a teší sa na ďalšiu plodnú spoluprácu. Určite sa na vás obrátime aj v budúcnosti -
Keď sme sa o niekoľko dní spolu stretli a spýtal som sa jej na tú druhú sms-ku, okamžite z nej vyletelo:
- No snáť si nemyslíš miláčik, že moje dieťatko bude jedináčik? To by som mu predsa nemohla urobiť. Ty azda áno? -
- Nie, isteže nie - odpovedal som. A v tej chvíli som už vedel že som sa ocitol na fakt tenkom ľade ktorý môže kedykoľvek prasknúť. A ja som ani len netušil čo je pod ním a či budem môcť z tej brečky ešte vôbec vyplávať.
Ale to už je iný príbeh.

autor: -