Erotická poviedka

Iba žena (2)

Aj na druhý deň tu mala ešte byť bez Zlatice. Teda aj bez auta a šance podnikať objavné výlety mimo penziónu. Ale nevadilo jej to, dopoludnie využila na doťahovanie pracovných povinností. Ledva. Cez obrazovku notebooku pozerala niekam do popoludňajších plánov...

Poobede, v rovnakom čase, bola znova na pláži. Sama, ďaleko od pohľadov kohokoľvek: Už podľa preskúmanej taktiky, dala si všetko dole a užila si plávanie v maličkej zátoke. Potom ľahnúť do teplého piesku - ale tentokrát na chrbát...

Je možné že opäť príde? Alebo ona blbne a má byť rada že sa vôbec objavil včera? Alebo ju už v tejto chvíli odniekiaľ pozoruje? Ak áno, vidí že si dala šatku na oči...

A tak tu leží nahá a bezbranná, vystavená len slnku a jemu - ak sa objaví. Poloskrčené nohy trošku poodtiahla, aby pustila teplo do štrbinky. Už sa jej pekne nalieva, bradavky tuhnú... keď pomrví zadočkom, navreté pysky sa trú jeden o druhý a je to skvelé...

Tieň. Alebo si to iba namýšľa? Zvuky prehlušuje šum vĺn, ale jeho prítomnosť potvrdzuje pohyb piesku pri jej chodidlách. A kvapky otrasené na jej nohy. Z vlasov? Ako asi vyzerá? Ešte ho nevidela, ani nepočula jeho hlas...

Zrejme si kľakol medzi jej chodidlá, lebo vzal do rúk jej lýtka a jemne ich masíruje. Určite si obzerá ako Maja vyzerá spredu. Je opretá o lakte. Na pery si dala iba balzam, a v tejto chvíli aj plachý úsmev. Dole nižšie už určite registruje jej prednosti: odkedy pribrala, má slušné trojky... Páči sa mu? Asi áno, prechádza rukami po stehnách, bokoch, páse... a opiera sa vedľa nej z každej strany, aby sa dostal perami hore k jej lícu a ušku... Oooch, vďaka, už ju oblievajú zimomriavky - ako vždy keď jej niekto toto robí s ušami.

A je čas aby aj ona zapojila ruky. Prvýkrat sa ho dotýka. Asi o hlavu vyšší ako ona, primerane stavaný, ploché brucho... nie, nižšie ešte nepôjde. Teraz dostala bozk na pery. Krásny a nežný, chutí korenisto... jemné kučeravé vlasy, výrazný nos... to je všetko čo zatiaľ vie. Maja to teraz ani nerieši. Neznámy jej hladí prsia, pozorne sa vyhýbajúc čerešničkám. Už začala hlbšie dýchať, už skoro prosí aby zašiel aj k bradavkám... rozumel by vôbec jej reči? Prestal úplne. Ale len na okamih. Rozumie: pery na jej vrcholčekoch vyvolávajú vlny rozkoše, ktoré ako blesky skĺzajú až do lona. Ešte chvíľu to Maja vydrží, vdychuje tú žiarivú silu do celého tela... No potom k nemu začne túliť panvu. Nie je to výzva, iba taký inštinktívny pohyb... ale neznámy využil ponuku aby sa zahĺbil aj to voňavej rokliny... Je mu vďačná za jemnosť, s ktorou krúži okolo jej citlivého uzlíka. Začína mu dôverovať ešte viac, otvára sa, púšťa jeho jazyk pomedzi závojčeky až do svojich hlbín, trasie sa od rozkoše, vzdychá... Keď poprvýkrát zacitil jej vôňu, vydal uznanlivé "mmmááá" - má hlboký hlas, presne taký aký Maju vždy vzrušoval.

Už ho musí mať ako skala. Začala ho jemne poťahovať k sebe tvárou v tvár. Má. Ako teplá pružná skala. Žena so zaviazanými očami jasne rozozná i jemné žilky, zatiaľčo druhá ruka blúdi v slanom poraste... nie dlho. Zodvihla ruky vedľa hlavy akoby sa vzdávala. On oprel špičku pri vchode do jaskynky a dlane si dal na jej dlane. Ešte zosúladili dych... a prišlo to. Dva výkriky v okamihu prieniku. Hlboké pohyby, vzájomné, ústretové. Čoraz rýchlejší rytmus. Žiarivá explózia. Pulzujúce naplnenie.

Keď sa Majin dych skľudnil, neznámy jej pobozkal čelo, pohladil spotenú hruď a uštedril pusu na pupok. Zľakla sa keď pochopila že odchádza. Odpoveď na jej vystreté ruky sa ozvala v podobe čľupnutia do morských vĺn.

autor: Maja